Prvý pokus sa odohral hneď na začiatku jeho prvého volebného obdobia v r. 2013, keď vymenoval úradnícku vládu Jiřího Rusnoka a držal ju pri moci od júla 2013 do januára 2014, a to i napriek tomu, že nezískala dôveru Poslaneckej snemovne. Veľa o jej „kvalitách“ napovedá to, že hoci sa vydávala za vládu odborníkov, verejnosť ju vnímala skôr ako „vládu priateľov Miloša Zemana“.
Zeman ukázal, že ústavu si vykladá po svojom, aj keď umožnil Andrejovi Babišovi vládnuť dlhé mesiace bez toho, aby si zabezpečil podporu v parlamente. A teraz vedie zákopový boj s ČSSD, keď odmieta prijať demisiu ministra kultúry a vymenovať nového, hoci by mal v celej veci byť len akýmsi ceremoniárom.
Lenže s takouto pozíciou sa Zeman neuspokojí a užíva si, že má v hrsti ČSSD aj Babiša, ktorý ani necekne, lebo ako trestne stíhaný premiér si to nechce rozhádzať s hlavou štátu. Vie, že keby došlo k najhoršiemu, bol by to práve prezident, ktorý by mu mohol udelením milosti hodiť záchranné lano. Babiš sa správa dokonca tak zbabelo, že po poslednej schôdzke s prezidentom utiekol pred novinármi…
Zeman si užíva, že má v hrsti ČSSD aj Babiša, ktorý ani necekne, lebo ako trestne stíhaný premiér si to nechce rozhádzať s hlavou štátu. Vie, že keby došlo k najhoršiemu, bol by to práve prezident, ktorý by mu mohol udelením milosti hodiť záchranné lano.
A tak sa strieda jedna schôdzka za druhou, na Pražskom hrade aj v Lánoch, pričom celý problém sa ťahá už osem týždňov. Keby išlo o post ministra vnútra alebo niektorého iného silového rezortu, možno by sa takéto nekonečné vyjednávanie dalo s prižmúrením jedného oka tolerovať, lenže v hre je stolička šéfa rezortu ministra kultúry, o ktorú sa Zeman zaujíma len pramálo. Umelo vyvolaným konfliktom si len „hladí“ svoje ego a všetkým navôkol dokazuje, že si môže robiť, čo chce.
Preto sa nemožno čudovať, že skupine opozičných senátorov došla trpezlivosť a v stredu schválili ústavnú žalobu na prezidenta. A hoci šanca, že žaloba sa dostane až na Ústavný súd, je malá (potrebných je aspoň 120 hlasov poslancov z Poslaneckej snemovne), je to jasný odkaz Zemanovi, že jeho svojvôľu mu nemienia ďalej tolerovať.
Aj keď Zeman napokon prisľúbil, že Antonína Staňka z postu ministra kultúry do konca mesiaca odvolá, o preobsadení tohto postu Michalom Šmardom nemá čo špekulovať až do polovice augusta. V ústave síce nie je uvedený žiadny časový termín, no takéto 14-dňové bezvládie je protiústavné. Vymenovanie či nevymenovanie ministra patrí jednoznačne do kompetencie vlády. Bodka.
Keďže prioritou ČSSD je zotrvanie vo vláde a prioritou Andreja Babiša je zotrvanie v koalícii so sociálnou demokraciou (nikoho lepšieho nezoženie), dá sa predpokladať, že všetko sa bude ďalej naťahovať. Zeman tak bude môcť ďalej tlačiť ČSSD aj Babiša k stene a ponižovať ich. Premeniť parlamentnú demokraciu na prezidentský systém sa mu síce nikdy nepodarí, ale slabému premiérovi na čele slabej vlády bude môcť ukázať, že je to on, kto pevne drží v rukách opraty.