Hoci PS/Spolu podpísali s KDH dohodu o neútočení a oslovili aj ďalšie strany, slovná prestrelka Michala Trubana s Igorom Matovičom opäť potvrdzuje, že pravica sa nič nenaučila a nič nezabudla. Zostala verná svojej povesti „večne sa hašteriacej rodiny“.
Matovič je síce veľmi svojský politik, no svojím vyjadrením na margo iniciatívy Za slušné Slovensko trafil klinec po hlavičke. Či sa to niekomu páči alebo nie, túto iniciatívu verejnosť vníma ako spolok blízky novým politickým stranám. To koniec koncov potvrdil aj Juraj Šeliga vstupom do Kiskovej strany.
Rozdeľovať politikov na starých a nových je však veľmi nešťastné. Tak ako mladosť nezaručuje kvalitu (a jej sprievodným javom môže byť nevyspelosť), ani staroba automaticky negarantuje životnú múdrosť, lebo ako sa hovorí: Múdry na starobu zmúdrie a sprostý osprostie. Napríklad služobne najstarší politici ako Béla Bugár či v minulosti František Mikloško majú toľko skúseností, aké im politickí „greenhorni“ môžu len závidieť.
V konečnom dôsledku je takéto delenie aj kontraproduktívne. Takým spôsobom môžu Michal Truban s Miroslavom Beblavým iba odplašiť potenciálnych voličov, ktorí od nich nechcú počúvať takéto floskuly.
Bez politického marketingu sa dnes síce nik nezaobíde, no pri stranách ako PS/Spolu by človek očakával, že sa budú prezentovať viac obsahom.