Prasacie ucho sa odtrhlo

Hrozba afrického moru ošípaných nevisela nad Slovenskom prvý rok. Napokon mor jednu z posledných krajín, ktorú ešte nemal vo svojej moci, dobyl. Nie prostredníctvom svojho najspoľahlivejšieho vojska - infikovaných diviakov, ale "zásluhou" ľudskej nedbanlivosti.

26.07.2019 20:00
debata (4)

Puntičkárskych veterinárov nemajú chovatelia radi, ani malí, ani veľkí, pretože si stále čosi vymýšľajú a komplikujú im život. Na konci minulého roka Slovensko a spolu s ním šesť ďalších štátov muselo na pokyn Bruselu zaviesť povinnú registráciu všetkých chovaných ošípaných. Okrem iného mala zvýšiť účinnosť boja proti moru aj evidencia o pôvode zvierat.

Neboli by to našinci, aby povinnosť s nadhľadom ignorovali. Veď čo sa mi môže stať? Nuž a stalo, a to práve v neregistrovanom, teda podľa zákona nelegálnom chove. Jedna vieska v zastrčenom pohraničí teraz príde o všetky ošípané, ktoré v nej chovali. Lenže mor máva spravidla väčší záber a apetít, spája sa s ním strata povesti dobrej chovateľskej krajiny a spolu s ňou aj ekonomické straty.

Keď sa nepodarí zlikvidovať mor v zárodku, môže to mať pre oslabené slovenské chovy fatálne následky. Chováme už len menej ako štvrtinu zvierat, ktoré kvičali v družstevných farmách a štátnych veľkovýkrmniach pred 30 rokmi.

Kľúčové teraz je zastaviť šírenie moru. Slovensko už jeho silu pocítilo. Od začiatku roka dražie bravčové mäso, pretože africký mor chytil pod krk Čínu, Vietnam i ďalšie ázijské štáty. Rastie tam životná úroveň a lepšie situované vrstvy kopírujú blahobytný európsky konzum. Veľkí európski producenti majú kam exportovať a Slovensko, ktoré prehajdákalo sebestačnosť, sa nestačí čudovavať, ako odrazu extrémne dražie mäso.

Keď sa nepodarí zlikvidovať mor v zárodku, môže to mať pre oslabené slovenské chovy fatálne následky. Chováme už len menej ako štvrtinu zvierat, ktoré kvičali v družstevných farmách a štátnych veľkovýkrmniach pred tridsiatimi rokmi.

Chov ošípaných sa dostal na index jednak v dôsledku privatizácie štátom vlastnených podnikov mäsopriemyslu, jednak nezvládnutým vstupom do Európskej únie.

Kým niektorí privatizéri podniky zadlžili alebo jednoducho vybrakovali, ďalší doplatili na neúnosne drahú „antikorovú“ modernizáciu diktovanú Bruselom a tvrdo vyžadovanú domácou veterinárnou službou. Keby platil na všetkých jeden meter, prosím, ale takí Poliaci sa ukázali ako majstri výnimiek.

Napokon domáce chovy dorazili preživšie mäsokombináty, ktoré začali dovážať bravčovinu zo zahraničia – buď jatočné polovice alebo mrazené mäso vyskladňované na konci záručnej lehoty. Nuž, na pultoch je bravčoviny dosť, až do kulminácie nákazlivého moru sa často predávalo za výhodné ceny.

Otázka je, čo sme jedli. Bolo to prebytkové mäso z krajín, ktoré nadmieru používajú antibiotiká. Výroba bravčového mäsa v réžii čisto slovenských poľnohospodárov sa úplne minimalizovala. Prím hrajú dánski investori. Pre mnohých sú tŕňom v oku, ale bez nich by nebola ani tá produkcia, čo máme.

Z kedysi rozšírenej domáckej výroby zostalo torzo, no práve tisícky drobných chovateľov sa ukázali najslabším článkom slovenskej reťaze. Mnohí z nich načierno nakupujú odstavčatá v Poľsku či Maďarsku, kde sú diviaky nakazené africkým morom. Nemáme prehľad o tom, čo sa doma deje. Nečudujme sa, že sa prasacie ucho odtrhlo.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #ošípané #bravčové mäso #africký mor #domáce chovy #odstavčatá #nakazené diviaky #evidencia o pôvode zvierat