Ak niekto chce zmeniť smerovanie predošlých vládnych garnitúr, potrebuje na to aspoň dve volebné obdobia. Niektoré zásadné zvraty sa však nedajú napraviť ani za také obdobie. My máme až bytostnú skúsenosť s liberalizáciou zdravotníctva. To už nik nenapraví.
Slovensko môže smerovať k prosperite, no aby sa tento trend zachoval, treba diverzifikovať ekonomiku, zlepšiť vzdelávanie, vyvarovať sa extrému, nezaspať na vavrínoch a predovšetkým zbaviť sa korupcie a nepotizmu. Preto je prínosom každá výrazná pozitívna osobnosť, ktorá posilní vládu, ale aj opozíciu. Lenže ktože už u nás má rád osobnosti?
Pozrime sa na čísla sledovanosti jednotlivých relácií v televízii, na čítanosť serióznych periodík a komentáre k serióznym a vedeckým témam. V našej krajine byť osobnosťou je niekedy prekliatie. Potvrdzuje sa, že pravda sa dá kúpiť a je to iba otázka ceny.
Kde sú hodnoty, o ktoré by nám malo ísť, myšlienky, za ktoré sa oplatí biť, argumenty, ktoré zavážia? Všemocný kapitál nás ovplyvňuje čoraz väčšmi. Kríza osobností je prejavom civilizačnej krízy – nemá hlavný náboj. Zmysel sa naplnil, treba nájsť nový.
Samozrejme, že nežijeme izolovane a týkajú sa nás i globálne problémy. Kríza západnej demokracie je v jej amerikanizácii, v absencii hodnôt, a teda v bezprogramovosti, relativizme a multikulturalizme.
Na Islande vyviedla ľavica – presnejšie sociálni demokrati a zelení – krajinu z hlbokej finančnej krízy, a keď sa jej to zázračne podarilo, tak vo voľbách opäť uspela pôvodná pravica. Výsledky najnovších parlamentných volieb v Grécku hovoria to isté.
To liberálne – z pohľadu života bez povinností, obmedzení – a konzumné správanie ľudí láka čoraz viac. A keď je zle, tak nám je ľavica na chvíľu dobrá.