Ale podobne ako Etiópia dnes vyzerá priveľa krajín v treťom svete, a aj mnohé krajiny európske. Jasným príkladom môže byť napr. juhozápadná Európa, kde masívne odlesňovanie ešte z čias antiky celkom „dorazilo“ koncom 20. storočia priemyselné poľnohospodárstvo. Drastické dôsledky čisto ekonomického prístupu neviditeľnej ruky trhu k prírodným zdrojom sa ukazujú najmä teraz, keď už nebezpečenstvo globálneho otepľovania spochybňuje vari len Jair Bolsonaro, ktorý neváha ťažbu v Amazonskom pralese stupňovať.
Stredná a východná Európa, vrátane Slovenska, sa dlho tešila z privilégia obrovského množstva lesnatých plôch, často dokonca donedávna civilizáciou málo dotknutých. Bola to spolu s vodou možno naša najväčšia devíza v porovnaní so Západom, a mnoho tamojších aj domácich ekológov nás varovalo pred opakovaním ich scenára. Zdá sa, že všetko márne. Asi nikdy sa u nás nerúbalo tak masovo a tak bezohľadne ako dnes. Zrejme musíme klesnúť až na tie etiópske štyri percentá a áut musí byť viac ako stromov, kým zistíme, že nevládzeme s dychom?!
Etiópia na podnet premiéra Abiyu Ahmeda vysadila za jediný deň 353 miliónov stromčekov a prekonala tak dokonca indický rekord spred dvoch rokov. Je to radostná správa, lebo pripomína, že spamätať sa dá. Čo tak sa doma spamätať ešte skôr, kým bude takáto akcia naozaj nevyhnutná?