Vypršanie dohody si totiž rovnako nikto nemusí všimnúť v rôznych protikladných prípadoch. Napríklad vtedy, keď je spolupráca medzi dotyčnými stranami prirodzená, programová a perspektívna. V takom prípade vypršanie formálnych pravidiel spolužitia síce znamená viac priestoru pre čisto stranícke úlety – čo je napokon pár mesiacov pred voľbami len prirodzené – ale inak sa pre dotknutých v podstate nič nemení.
Nemusíme azda zvlášť pripomínať, že táto vládna koalícia vznikla skôr ako pragmatické východisko z povolebnej situácie 2016. Pre Smer Roberta Fica to bolo východisko, ktoré mu zaručovalo ďalšie obdobie pri moci a ďalšie vládnutie v pozícii hegemóna, keďže jeho odstup od ostatných členov koalície (ku ktorým vtedy patril i Radoslav Procházka, ale ktože si už na to dnes spomenie…?) bol dostatočne výrazný.
Pre SNS Andreja Danka vstup do koalície znamenal návrat na vládne výslnie a potvrdenie úspechu nového predsedu strany, ktorý sa vtedy ešte snažil aspoň verbálne dištancovať od éry svojho predchodcu. Danko zároveň tušil, že pri Ficovi, ktorý už raz vládol s Jánom Slotom i Vladimírom Mečiarom, si bude môcť dovoliť o čosi viac ako v početnom spolku opozičných strán.
Je celkom možné, že formálne vypršanie koaličnej zmluvy si ani nik nevšimne, lebo vládna koalícia bude fungovať tak ako doteraz.
Pragmatické dôvody, ktoré mohli do koalície voviesť Most-Híd Bélu Bugára, najlepšie vyjadril sám Bugár: koalícia s Ficom a Dankom mu politicky uškodila, lenže aj umožnila prijať zákony, ktoré sa predtým márne pokúšal pretláčať v iných vládnych zostavách. Inak povedané, Bugár mohol dúfať, že hoci tábory Richarda Sulíka a spol. mu za domnelú zradu nasadia psiu hlavu, jeho voliči na jeho partnerstve s Ficom a Dankom zarobia.
Ako je to všetko dnes? Bugárovi voliči na koalícii možno zarobili, nijako sa však vďaka tomu nerozmnožili. Naopak, odchádzajú do táborov nových strán a Mostu-Híd reálne hrozí pád do mimoparlamentných vôd. Čo je niečo, čo mohlo prežiť ideologicky vyhranené KDH – a aj to len ktovie na ako dlho – ale Most-Híd to ako strana prežije len sotva.
Prichádzame teda k druhej možnosti. Je celkom možné, že formálne vypršanie koaličnej zmluvy si v podstate nik nevšimne, pretože vládna koalícia bude fungovať tak ako doteraz – ako pragmatické združenie, ktoré by po ďalších voľbách mohla vzkriesiť opäť len nejaká špecifická situácia. Most-Híd bude bojovať o svoju záchranu a SNS bude rovnako nevyspytateľným členom spolku ako v ostatných troch rokoch. Len Smer bude možno svojim partnerom trochu pomáhať. V snahe, aby o nejaké tie ďalšie štyri roky nebol v podobnej situácii ako oni teraz.