Spolu sa tak výdavky za niečo, o čom všetci tvrdili, že je to vylúčené, no čo sa každým dňom stáva reálnejším, vyšplhajú v tomto roku takmer na sedem miliárd libier. Ako glosuje britská tlač, táto suma je obrovská, zároveň však žalostne nízka.
Nejde o bonmot. Skutočné náklady na brexit bez dohody budú omnoho vyššie a nik by to nemal vedieť lepšie ako vláda, ktorej poradcovia a rôzne inštitúty predpovedajú okrem iného nástup hospodárskej recesie a skokové zvýšenie nezamestnanosti. Vládu však tvoria toryovci, ktorí vo svojom odhodlaní nebrať do úvahy nielen verejnú mienku, ale ani realitu, zašli už tak ďaleko, že tento ťah vydávajú za vyjednávaciu taktiku.
Vo fantazijnom svete brexitérov má navyšovanie peňazí vyčlenených na brexit odstrašiť Európsku úniu: predstavitelia dvadsaťsedmičky uvidia, že Británia to myslí smrteľne vážne. Radšej ustúpia a v priebehu tých zostávajúcich necelých deväťdesiatich dní zahodia a prepíšu dohodu, ktorej príprava predtým trvala dva roky. To nie je dezinterpretácia, ale vcelku verné znenie zdôvodnenia, ktoré britskej verejnosti predostiera kabinet Borisa Johnsona.
Účelom príprav na tvrdý brexit je v prvom rade tvrdý brexit, nie detinský nátlak na Európsku úniu.
Predstavitelia únie však nejavia známky ústupu. Takzvaná írska poistka, ktorá má zabrániť vytýčeniu tvrdej hranice na írskom ostrove, je kompromisom, za ktorý už nik na kontinente zájsť nechce. Akýkoľvek ďalší kompromis s Londýnom by v tomto ohľade mohol ohroziť súdržnosť jednotného trhu v únii. To je cena, ktorú nikto v Bruseli zaplatiť nechce, a za ktorú z Londýna beztak nik neponúkol ani len teoretickú protihodnotu.
Nový britský premiér je asi ten posledný, od ktorého by ktosi nejakú protihodnotu vôbec očakával. Johnson nehral otvorenú hru najprv so stranou, ktorú sa rozhodol viesť, a nehrá ju ani s verejnosťou… Kto by sa už nádejal, že jeho uistenia o budúcich skvelých vzťahoch Británie s kontinentom a o tom, že jeho cieľom určite nie je odchod bez dohody, majú oporu vo faktoch či v realite?
Britská vláda je pevne rozhodnutá, že termín odchodu k 31. októbru tentoraz už dodrží. Účelom príprav na tvrdý brexit je v prvom rade tvrdý brexit, nie detinský nátlak na úniu. Ak bude Johnson preto potrebovať obísť britský parlament, urobí to. A ak to v Británii vyvolá nové voľby, bude sa snažiť využiť ich, aby dnešnú tesnú a vratkú väčšinu nahradil novou a pevnejšou. Pravda, ak sa medzitým nezačne rozpadať Spojené kráľovstvo.
Johnsonova rutinná klauniáda a sprisahanecké požmurkávanie by nemali nikoho pomýliť: je to možno bezzásadový populista, nie však hlupák. Brexitové dobrodružstvo podľa všetkého vyústi do tvrdej zrážky s realitou. Nič z toho, čo sa stane, však nebude nehoda či náhoda. Ak je Boris Johnson naozaj čosi ako „britský Trump“, potom i v tomto: To, že ich plány nám pripadajú katastroficky zlé, neznamená, že nijaké nemajú.