Pretože mnohí z nás túto skúsenosť majú, vedia i to, ako ťažko sú tieto zariadenia dostupné z finančného i kapacitného hľadiska. A naozaj nie každý si môže dovoliť vziať opateru príbuzného len na svoje vlastné plecia.
Situáciu by mala zlepšiť úprava novely zákona o sociálnych službách, podľa ktorej by mal klient súkromným zariadeniam platiť menej. Dosiahlo by sa to zmenou vzorca na výpočet príspevku na chod súkromných sociálnych zariadení, do ktorého by sa dosadila priemerná výška úhrady klienta tak, ako pri verejných poskytovateľoch. Podmienkou je však prispievanie samospráv.
Preložené do praktickej reči, tok peňazí verejných by mal cenovo lepšie sprístupniť zariadenia neverejné, ktoré bývajú často o niekoľko sto eur mesačne drahšie; pričom kvalita ich služieb sa nielen nezníži: tým, že viac peňazí by malo plynúť z rozpočtov samospráv, ktoré si uchovávajú kľúčové postavenie pri uzatváraní zmlúv s neverejnými poskytovateľmi, by sa, naopak, vytváral tlak na zabezpečovanie dobrej efektivity sociálnych zariadení.
Združenie miest a obcí Slovenska tvrdí, že samosprávy sa týmto stávajú len akýmisi sponzormi súkromníkov, súkromníci, naopak, pri garancii náhrady sumy so zmenou problém nemajú. Krok ministerstva práce však tým, že zohľadňuje najmä zlepšenie dostupnosti sociálnych služieb pre širokú verejnosť, vyzerá ako zmysluplný pokus o dôstojné riešenie starostlivosti o slabšiu časť spoločnosti.