Domáci teroristi

, 05.08.2019 20:00

Keď americké médiá vyzývajú úrady a politikov, aby neváhali označiť páchateľov masových strelieb, akou bol víkendový masaker v El Pase, za domácich teroristov, nemá to byť len hra emócií. Teroristom by sa podobný útok neprepiekol bez celoplošnej odpovede štátu: môžeme si byť istí, že odporúčania modliť sa za obete či zlepšiť zdravotnú prevenciu (duševné zdravie) by na zozname navrhovaných opatrení boli v takom prípade kdesi na posledných miestach. Ak vôbec.

V USA však dlhodobo víťazí verzia o duševne narušených „osamelých vlkoch“, ktorí vraždia celkom bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Masové streľby sú vydeseným občanom predkladané ako živelné katastrofy svojho druhu, ktorých výskytu nemožno zabrániť. Národná asociácia strelných zbraní (NRA) zatiaľ láduje peniaze do politikov všetkých farieb a odtieňov a návrhy na sprísnenie predaja a vlastnenia strelných zbraní ak aj nekončia priamo v koši, tak sú aspoň znetvorené do bezzubej konečnej podoby.

Hoci nikto, kto vykoná masovú vraždu, nemôže byť v bežnom ponímaní „normálny“, spoločným znakom strelcov býva až príliš často politika: sympatie k extrémistickým hnutiam, viera, že „tradičný svet“ (v rasovom, kultúrnom či inom ponímaní) je ohrozený, konšpiračná paranoja prameniaca z viery, že to všetko riadi ktosi mocný zo zákulisia…

USA nemajú štatisticky výrazne viac extrémistov a násilníkov. A predsa v štatistikách masových strelieb nemajú vo vyspelom svete konkurenciu.

Politike sa nedá uniknúť ani vtedy, keď ňou páchateľ nie je prvoplánovo inšpirovaný. Politikum svojho druhu je samotná hlboká frustrácia, ktorej kult strelných zbraní umožňuje stať sa vražednou. A, pravdaže, oficiálna politika, ktorá je v takej hlbokej závislosti od sponzorských peňazí, že nie je schopná kultu strelných zbraní účinne čeliť. Inak povedané, ak aj politika priamo ruku páchateľa nevedie, je aspoň spoluvinníkom, pretože ignorovaním problému so zbraňami umožňuje znásobiť účinok každého útoku do katastrofálnych rozmerov.

Ostatný svet pozná svojich vlastných „Brejvikov“, nedávno zažil svoj Christchurch, svoj Paríž, a tak ďalej. Vo vyspelom svete je však prakticky celkom výnimočné, aby bolo ľahšie zadovážiť si útočnú pušku, ako prihlásiť sa na školu či dostať sa k adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Nemožno tvrdiť, že by práve USA mali štatisticky výrazne viac extrémistov a násilníkov. A predsa v štatistikách masových strelieb nemajú vo vyspelom svete konkurenciu.

Donald Trump po streľbách v El Pase a Daytone pripúšťa, že by bolo treba sprísniť predaj zbraní. Napokon, do volieb, v ktorých chce opäť kandidovať, zostáva už len rok a čosi. Boli to však jeho Republikáni, ktorí aspoň aké-také návrhy potopili na pôde Senátu a budú to najmä oni – hoci vonkoncom nie iba oni – kto bude zubami-nechtami brániť záujmy NRA (respektíve, svojich politických peňaženiek). Trump bude zatiaľ dúfať – a jeho štáb na tom usilovne pracovať – že do volieb príde ešte množstvo mediálne vďačných škandálov a pseudoškandálov, ktoré dajú voličom zabudnúť na tragédie, ktorým sa dalo dávno predísť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#teroristické útoky #držba zbraní #teroristický útok Christchurch #Masaker v El Paso
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku