Vo väčších mestách, predovšetkým v Bratislave, je tendencia uprednostňovať deti s trvalým pobytom v príslušnej mestskej časti. Rodičia s trvalým pobytom v inej mestskej časti, alebo s iným miestom bydliska majú za škôlku platiť výrazne viac.
V bratislavskej Petržalke, ktorá je možno najvypuklejším prípadom, je rozdiel až 70 percent. Problém je to však napr. aj v Banskej Bystrici či Prešove. Aj vo výrazne menších mestách, ako je Bratislava, totiž ľudia bojujú s podobným fenoménom: drvivá väčšina ľudí z iných štvrtí alebo vidieka dochádza za prácou do mesta, a tak majú prirodzene tendenciu umiestňovať svoje deti v blízkosti pracoviska. Nezdá sa im fér, aby za škôlku za týchto okolností platili viac, najmä ak v mieste bydliska v mnohých prípadoch možnosť umiestniť dieťa do škôlky ani nemajú; a ak áno, vzhľadom na pracovnú vyťaženosť by bolo nemožné vyzdvihnúť ich včas. Ak by za túto hektiku mali byť navyše penalizovaní.
Svoju pravdu však majú aj mestské časti, ktoré preferujú deti a rodičov s trvalým pobytom na území obce so zriadenou škôlkou, pretože na zvýšený počet detí jednoducho nemajú kapacity a domácich nechcú znevýhodňovať. Napokon, kedysi to tak bolo celkom bežné a nikto neprotestoval. Problém je však ten, že časy sa zmenili a akosi sme na ne opäť nedokázali reagovať systémovo: teda tak, aby sme netrestali rodičov a deti za to, že sme výrazne zanedbali dostatok kapacít a služby pre rodiny.