Okrem toho, že dodnes Donald Trump nepredložil jasný plán, vo svojom domnelom ťažení za obnovenie americkej veľkosti koná tak, akoby osud Američanov bolo to posledné, na čom tu záleží. Ako si všíma denník New York Times, prezident na jednej strane tvrdí, že cieľom je oživenie tradičnej americkej výroby. Na druhej strane Číňanom hovorí, že cieľom je uľahčenie operácií fungovania firiem z USA v Číne. To však so zamestnanosťou na americkom stredozápade nemá veľa spoločného.
Nedostatok strategického myslenia má predvídateľný následok: obchodná vojna s Čínou nie je krátkodobým výstrelkom. Médiá si, samozrejme, všimnú, keď sa burzové indexy začnú prepadať, ako sa to stalo tento týždeň po Trumpovom oznámení nových ciel na čínske výrobky a po odpovedi Pekingu v podobe riadeného oslabovania čínskej meny juanu. Všimnú si obyčajne i to, že po niekoľkých dňoch sa burzy upokoja a všetko ide zdanlivo tak ako predtým.
Manicko-depresívne pohyby akciových a dlhopisových trhov však nie sú jediným ukazovateľom. Číňania sa oslabovaním svojej meny – ktoré môže ich výrobkom priniesť istú konkurenčnú výhodu na svetových trhoch – očividne zakopávajú na svojich pozíciách (ak si máme opäť požičať termín z vojenstva). Znamená to, že nepredpokladajú, že by sa čínsko-americké vzťahy v dohľadnom čase mali radikálne zlepšiť. Videné touto optikou, i tie burzové kotrmelce môžu znamenať toľko, že svetové trhy to vidia podobne: vojna tu bude nadlho, ide len o to, zakalkulovať ju do svojich algoritmov. Prezident USA dosiaľ nevysvetlil, kedy bude môcť vyhlásiť: dosiahli sme, čo sme chceli.
Keďže si Donald Trump chybu nikdy neprizná, dá sa očakávať, že jeho odpoveďou na nevyhnutný vývoj bude skôr výroba ďalších komplikácií zápletiek.
Zdražovaním čínskych tovarov pre Američanov ani podkopávaním pozícií amerických farmárov a vývozcov na čínskych trhoch domáci priemysel neoživí. Obchodnými výpadmi, ktoré ho izolujú od jeho potenciálnych najbližších spojencov v Európe a inde – ktorí pritom majú s čínskymi obchodnými praktikami podobné problémy ako americké firmy – navyše znižuje vyjednávaciu silu Spojených štátov voči Pekingu.
Keďže si Trump chybu nikdy neprizná, dá sa očakávať, že jeho odpoveďou na nevyhnutný vývoj bude skôr výroba ďalších komplikácií a zápletiek. Zastaviť ho môžu iba americkí voliči o rok. Alebo ešte skôr, ak by ich nespokojnosť s dôsledkami colnej vojny bola natoľko viditeľná, že by si musel chytro vymyslieť nejaké virtuálne víťazstvo a opustiť bojisko.
V opačnom prípade hrozí, že svet sa postupne rozdelí na čínsku a západnú sféru, obe s rozdielnymi a navzájom nekompatibilnými technológiami, ekonomikami a všetkým, čo z toho môže vyplývať. Na takom vývoji by však nezarobil vôbec nikto.