Odrobinková politika slovenskej opozície

, 09.08.2019 20:00

Prieskumy už hodný čas signalizujú, že možnosť pokračovania súčasnej vládnej zostavy po voľbách patrí skôr do ríše politickej fantázie. Smer spadol na úroveň plus-mínus 20 percent, a hoci sa na nej stabilizoval, stačiť mu to nebude. SNS je dlhodobo v spodnej polovici zoznamu strán, ktoré by ešte vkročili do parlamentu, Most-Híd by podľa prieskumov zostal celkom pod čiarou ponoru.

Ak sa nič podstatné neudeje, strana Roberta Fica je teda, zdá sa, odsúdená utrpieť volebné víťazstvo, po ktorom vládu nezostaví ani nebude jej súčasťou. Na voličskom potrestaní Smeru za spupnosť a neschopnosť sebareflexie, čo sú vlastnosti, ktoré v prostredí pomerného volebného systému postupne dovedú do izolácie každého bez výnimky, samozrejme, nie je nič zlé. Iná vec je, že spomedzi tých ostatných nevyčnieva nikto, kto by dával tušiť, ako bude vlastne slovenská politika po budúcoročných voľbách vyzerať.

Vládu opretú o spoľahlivú parlamentnú väčšinu by podľa prieskumov mohla vytvoriť zostava PS-Spolu, SaS, OĽaNO, KDH, Sme rodina a Za ľudí. I keby sme v úvahách vymenili Sme rodina za SNS (čo je s Andrejom Dankom beztak málo pravdepodobné) alebo uvažovali o nejakom hybride typu: vláda piatich s parlamentnou podporou Sme rodina, jasné bude, že so stabilitou takej vlády to bude bledé, bledučké.

Spomedzi opozičných strán nevyčnieva nikto, kto by dával tušiť, ako bude vlastne slovenská politika po budúcoročných voľbách vyzerať.

Štart Progresívneho Slovenska bol raketový, no nie večný. Jeho voličská podpora sa zastavila niekde okolo hranice 15 percent, čo je síce dosť na to, aby o sebe mohlo hovoriť ako o lídrovi nesmeráckej časti scény, no nie dosť na to, aby mohlo z úvah o budúcej vláde kohokoľvek zo spomínaných vopred vylučovať.

Nástup ešte stále formálne neexistujúcej strany Andreja Kisku nesplnil očakávania zakladateľa, ktorý sa už stihol hlásiť za lídra-zjednotiteľa opozície. Tento svoj problém sa snaží riešiť ideologickým vymedzovaním sa voči ostatným – v prvom rade voči liberálnemu PS – a odmietaním predvolebných dohôd. Podobne sa usiluje úbytok popularity riešiť šéf SaS Richard Sulík, ktorý musí navyše potláčať zárodky rebélie v strane.

Opačne na to ide predseda KDH Alojz Hlina, ktorý podľa všetkého úspešne dovedie svoju stranu po štvorročnom pôste späť do NR SR. Snaží sa ukazovať sebaistotu. Jeho predvolebný pakt s PS-Spolu nemá programový, ale marketingový zmysel: nováčikovia nebudú na seba navzájom útočiť, pretože ich ciele ležia inde. Hlina berie konzervatívnych voličov OĽaNO, Michal Truban zase liberálnych od SaS. Ohrození sa však cítia i kollárovci a kiskovcom sa takto ďalej zmenšuje manévrovací priestor.

Politické strany sa rozmnožujú tempom kvasiniek, lenže voliči sa tak rýchlo nerozmnožujú. Je ich konečný počet, čo robí zo straníckej aritmetiky hru s nulovým súčtom: kde jeden voličov získa, tam druhému musia utiecť. A najhoršie je, keď sa tento proces zasekne kdesi v polovici. Odrobinkový koláč je skvelá vec. Odrobinková vláda už tak veľmi nie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Smer #Robert Fico #PS-Spolu #OĽaNO #Michal Truban #Andrej Kiska #Alojz Hlina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku