Veď za posledné mesiace si verejnosť vypočula viacero vzájomne si protirečiacich výrokov, ktoré sa týkali závažných tém. Kým zo slov bývalého premiéra cítiť určitú, hádam i pochopiteľnú zatrpknutosť, u jeho nasledovníka skôr zmierlivosť, ale aj obavy, aké míny ho ešte čakajú na ceste k parlamentným voľbám.
Ťažko reagovať na špekulácie, či Peter Pellegrini „prešaltuje“ do ešte neexistujúcej strany Tomáša Druckera, ktorý zlyhal v jeho vláde a Pellegrini musel na miesto neho odvolať policajného prezidenta. Ak by však Tiborovi Gašparovi mal Robert Fico naozaj ponúknuť miesto na kandidátke Smeru, tak s tým by Pellegrini sotva súhlasil. Ak by chceli zostrovať vzájomné vzťahy, mali by si spomenúť na labutiu pieseň SDĽ. Vo voľbách roku 1998 získala 14,66 percenta hlasov a po svojom rozdelení o štyri roky – 1,36, resp. 1,8 percenta hlasov, čo umožnilo nástup čisto pravicovej vlády.
Tradičných, ale aj mladších voličov Smeru preto viac zaujímajú iné skutočnosti ako dojmy z toho, kto kedy sa ako tváril, či akou silou buchol pred novinármi dverami na aute. Napríklad to, do akej miery sa strana odchyľuje od sociálnodemokratických zásad, ku ktorým sa hlási, či nechce zase marketingovo získať nerozhodnutých voličov z konzervatívneho súdka. V prezidentských voľbách totiž svojho kandidáta vykresľovala div nie ako bigotného katolíka a teraz hodlá sprísniť interrupčný zákon, čo býva agendou tých temnejších politických síl.