Nuž, každý sa bráni, ako uzná za vhodné, na zisťovanie, či si Kočner vymýšľa aj v tomto prípade, sú tu iní. Každopádne je na zamyslenie, akú kvalitu môže mať asi spánok niekoho, kto je obvinený zo zosnovania dvojnásobnej vraždy a teraz už i z pokusu o zorganizovanie niekoľkých ďalších vrážd.
Naisto možno povedať asi len toľko, že normálny človek by pri takýchto obvineniach vôbec nepotreboval, aby ho ktosi v noci naschvál vyrušoval. Jeho spánok by bol pod psa, aj keby spal v paláci a v posteli s baldachýnom. A to hovoríme iba o obvineniach, nie o svedomí, pretože to je orgán, ktorého existencia sa zďaleka nedá predpokladať u všetkých.
Ku Kočnerovi a jeho „Ajuške“: ak sa okrem vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej preukážu aj prípravy vrážd prokurátorov Petra Šufliarskeho a Maroša Žilinku a advokáta Daniela Lipšica, bude jasné, že ktosi tu nielenže neodhadol svoje možnosti, ale doslova zbesnel.
Odhliadnuc od iných okolností vraždenie verejne činných a relatívne známych osôb v takomto rozsahu by neodsúhlasil nijaký zločinecký boss, ak by netrpel velikášskym komplexom a necítil by sa nezraniteľným. Besnota je v tomto prípade už len diagnóza navyše. Je to navyše diagnóza, ktorá z nikoho zodpovednosť nesníme. Bez ohľadu na to, ako sa mu spí.