Kočner na pretrase. Jeden zločin, tri vrstvy

, 15.08.2019 20:00

Najprv čosi o tej vrchnej, najviac viditeľnej vrstve. Cynické, primitívne textové odkazy medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou svedčia o hlbokej sociopatii a absencii studu.

Pochopiteľne, táto korešpondencia vytáča nielen tých, čo sa cítia priamo zasiahnutí dvojnásobnou vraždou, z ktorej sú títo dvaja obvinení, ale zrejme i drvivú väčšinu spoločnosti.

Nuž a ak na chvastúnskych Kočnerových esemeskách (sprevádzaných úlisným pritakávaním Zsuzsovej) o tom, ktorého ministra dá kedy do pozoru, kedy a kam pošle premiéra a čo všetko vybaví s tým či oným predsedom politickej strany, bolo aspoň zopár percent pravdy, bola by to vizitka stavu správy vecí verejných na Slovensku.

V takom prípade je, samozrejme, namieste, aby sa verejnosť vytočila aj politicky. Bez rozdielu straníckej príslušnosti či voličských preferencií. Jedna vec je, ak voliči akceptujú starý a smutný zvyk, v rámci ktorého vždy po voľbách všetky úrady a inštitúcie štátu obsadia nominanti víťaznej farby. Celkom iná vec je, keby mal aj tým vašim prípadným politickým obľúbencom v skutočnosti šéfovať nejaký niktoš, ktorý by mal byť vlastne rád, že nie je vo väzení.

Jestvuje čosi ešte horšie ako cynické vtipkovanie o zavraždených mladých ľuďoch: zosnovať a spáchať takú vraždu.

No a už úplne ďalšia vec je, ak niektorý z takýchto niktošov začne krágľovať jemu nepohodlných ľudí a spoliehať sa, že pred dolapením a potrestaním ho ochráni práve ten dlho a smutne fungujúci systém. Systém, ktorý odmeňuje lojalitu a konexie, nie schopnosti.

Teraz k druhej, menej viditeľnej vrstve. Kto má robiť arbitra, keď na jednej strane leží súkromná korešpondencia človeka obvineného z najzávažnejších trestných činov – korešpondencia, ktorá ani nebola určená zrakom ľudí, čo sa v nej spomínajú, takže mohla byť písaná bez strachu, že prípadné výmysly vyjdú najavo – zatiaľ čo na druhej strane ležia kariéry dlhoročných politikov, ktorí majú pol roka pred voľbami a nemôžu si dovoliť priznať ani to najmenšie zaváhanie?

Kto je tu úprimnejší? Dlhoročný tanečník na pomedzí drzého podnikania a organizovaného zločinu alebo staré politické páky, ktoré by mohli písať dizertačné práce o zatĺkaní? A kto ich má rozsúdiť? Tí, čo sa nedávno zadúšali od hnevu nad Kočnerovou drzosťou, keď zverejňoval súkromnú korešpondenciu novinárov s politikmi? Alebo nebodaj politici, ktorí s Kočnerom konzultovali politiku či Generálnu prokuratúru? Majú akurát oni poúčať kohokoľvek o tom, aké je nebezpečné, keď si gauneri robia siete známostí na vrchných poschodiach moci?

A napokon k tretej, spodnej vrstve. Jestvuje čosi ešte oveľa horšie ako cynické vtipkovanie o zavraždených mladých ľuďoch: horšie je zosnovať a spáchať takú vraždu. Ak sú Kočner, Zsuzsová a jej vražední nádenníci vinní, treba ich usvedčiť, odsúdiť, zamknúť na desať zámkov a zahodiť kľúč.

Ak majú Kočnerove „politické“ esemesky nejakú hodnotu, musia ich preskúmať tí, čo na to majú odborne, nemajú pritom sami maslo na hlave a urobia to tak, aby pritom nezmarili prvoradý cieľ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vražda novinára Jána Kuciaka #sms komunikácia Mariana Kočnera #Marian Kočner #korešpondencia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku