Niektorí odporcovia tvrdého brexitu sa domnievajú, že zverejnenie má pomôcť premiérovi Borisovi Johnsonovi pri nátlaku na európskych predstaviteľov, od ktorých žiada novú zmluvu. Podľa niektorých zástancov tvrdého brexitu sa o zverejnenie postarali alarmisti, ktorí chcú, naopak, vyvolávať paniku a pocit ohrozenia.
Na čo však nikto v tejto chvíli presvedčivo neodpovie, je otázka, nakoľko je možnosť, že po odchode z EÚ bez dohody začnú v Spojenom kráľovstve chýbať niektoré dôležité lieky (napríklad inzulín) a potraviny reálna, a ako je na odvrátenie takéhoto scenára Johnsonova vláda pripravená.
Britská verejnosť je pritom i bez úniku vládnych materiálov konfrontovaná s predpoveďami ekonómov, podľa ktorých britské hospodárstvo môže v prípade tvrdého brexitu upadnúť do recesie s rastúcimi cenami a so zmrazenými platmi, zatiaľ čo mnohé firmy, ktoré po dekády dotvárali obraz Británie ako európskej mekky obchodu a finančníctva, odídu na iné adresy.
Ceny a dostupnosť potravín alebo čakacie lehoty na lieky sa možno dajú vyriešiť v relatívne krátkom čase. Dlhodobé dosahy však len sotva.
Ceny a dostupnosť potravín alebo čakacie lehoty na lieky sa možno dajú vyriešiť v relatívne krátkom čase. Dlhodobé dosahy, na ktoré sa navyše zvyknú časom nabaľovať ďalšie, vopred netušené, však len sotva.
Ak sa aj Boris Johnson naozaj spolieha na to, že bude schopný primať Európanov otvoriť dohodu už raz uzatvorenú s jeho predchodkyňou Theresou Mayovou – čo nie je isté, pretože čím ďalej, tým viac sa zdá, že jeho skutočným cieľom bol od začiatku tvrdý brexit – potom si zle vyberá partnerov do diskusie.
V tomto týždni čaká britského premiéra v Berlíne stretnutie s Angelou Merkelovou a vzápätí v Paríži s Emmanuelom Macronom a potom cez víkend absolvuje ešte stretnutie G7. Keby však bol myslel svoje snahy o dosiahnutie novej dohody s EÚ vážne, zabudol by na diplomatické a mocenské tančeky a venoval by sa len pobytu v Dubline. Nie je to nemecká kancelárka ani francúzsky prezident, ale írska vláda, ktorá je pevne rozhodnutá nepripustiť žiadne nové rokovania o tzv. írskej poistke. Nečudo: ak by čosi také pripustila, zaživa by ju zjedla írska verejnosť.
Prečo by mali Nemecko s Francúzskom riskovať hlbokú roztržku vo vlastnom tábore a pokúšať sa tlačiť na Írsko? V mene udobrenia si jedného fanfarónsky sa tváriaceho chladnokrvného prospechára to isto neurobia.
Urobili by to aspoň, aby zabránili hrozbe, čo ako len teoretickej, že sa pomery v Británii po tvrdom brexite skokovo zhoršia? Na to majú Merkelová s Macronom ľahkú odpoveď: práve to predsa robia, keď vopred Britov varujú, že dohoda sa otvárať nebude. Johnsona a krajnú pravicu, ktorá ho povzbudzuje najviac zo všetkých, však nemôžu donútiť počúvať. To musí urobiť britská verejnosť.