S babami bola vždy kopa problémov, ktorýkoľvek klasik z dlhých uplynulých storočí potvrdí. A najväčšie problémy nastali vtedy, keď sa baby rozhodli emancipovať. Tam sa zrazu skĺbenie profesionálnych povinností a ambícií s úlohou matky, či presnejšie, „tradičnej“ matky, často zrážajú. Najčastejším dôsledkom takéhoto zrazu bývajú nižšie platy, znevýhodňovanie prístupu k pracovným pozíciám a kariérny postup. A v dôsledku toho celého, samozrejme, aj výrazne nižšie dôchodky. Hoci sa naň môžu ženy poberať skôr.
Má to byť daň alebo pomsta za túžbu po uplatnení? Cynicky zdvihnutý prstík biologických deterministov – vidíš? zachcelo sa ti rozletu, znášaj následky? Sotva. Každodenná prax ukazuje, že príjmová a rodová nerovnosť nie je nespravodlivou len voči väčšine žien, ale aj voči väčšine tých mužov, ktorí nesú na pleciach prevažnú časť starostlivosti a výchovy o deti – alebo ju niesť vyslovene chcú. Voči rodinnému životu nehovoriac.
Ústavný zákon teraz hovorí, že Slovenky, ktoré vychovali minimálne jedno dieťa, budú mať nárok na skorší dôchodok, ako muži. V Poľsku sa to dokonca týka všetkých žien. Európska legislatíva to považuje za diskriminačné. A akokoľvek sa takýto zdanlivo ústretový krok zdá bohumilý, diskriminačné to je, ak sa má takáto prax uplatňovať celoplošne, a nie na základe individuálnych situácií a typu konkrétnej práce. Ťažko je hovoriť o spravodlivých dôchodkových stropoch, keď je nespravodlivo nastavený celý rodinný a profesionálny život človeka.