Monika Jankovská je navyše poslankyňou, jej odchod z ministerstva by pre ňu preto neznamenal nijaký hlboký pád z piedestálu a nebol by ani odchodom z verejného života. Ak by jej už išlo o to, z pozície poslankyne by sa mohla brániť rovnako účinne ako z pozície štátnej tajomníčky. Dokonca možno ešte účinnejšie, keďže by nebola zaťažená rezortnou funkciou.
Tak ako platí, že odchod z funkcie ešte nie je priznaním viny, platí tiež, že zotrvávanie vo funkcii neznamená, že je niekto nevinný. Túto poučku by si mali vryť do pamäti na jednej strane všemožní naši funkcionári, na druhej strane všemožní ľudoví samosudcovia, vždy ochotní hádzať kameňmi potom, ako zorientovaniu sa vo veci venovali pätnásť minút na sociálnej sieti. Nehovoriac o tradične vulgárnom vyvolávačovi hystérie Igorovi Matovičovi, ale tam už nejaké vrývanie poučiek nepomôže.
Tak ako platí, že odchod z funkcie ešte nie je priznaním viny, platí tiež, že zotrvávanie vo funkcii neznamená, že je niekto nevinný.
Jankovská by mala odísť, hovorí Zuzana Čaputová. Ideálne pre ňu i pre stranu, ktorá ju nominovala, by bolo, keby odišla sama, ponúka ju Peter Pellegrini. Jankovská však zatiaľ neodchádza tak ani onak. Čo ďalej?
Keď chce premiér dať najavo, že vo svojej funkcii naozaj považuje obnovenie dôvery ľudí v štátne inštitúcie za jednu z priorít, ako prvú vec spomenie výmenu policajného prezidenta. Ním vymenený policajný exprezident, bližší exministrovi vnútra a predsedovi strany, zatiaľ ohlasuje, že začne verejne odhaľovať, „ako to pred rokom celé bolo“.
Tento nesúlad nemožno vnímať inak, len ako potvrdenie, že kým časť Smeru považuje úpadok dôvery v inštitúcie za dôsledok aspoň čiastočne reálnych problémov, druhá časť chce pred voľbami rozvíjať teórie o tom, že je to výsledok komplotu. Lenže doterajšie výsledky vyšetrovacieho tímu a veci, ktoré verejnosti postupne odhaľujú dozorujúci prokurátori, nie sú nijakým komplotom.
Isteže netreba hysterizovať a ničomu neprospievajú ľudia, ktorým je vždy všetko už vopred jasné. Zistenia o tom, ako bola časť bezpečnostného a justičného aparátu ochotná spolupracovať na ničení reputácie, ale aj ohrození života svojich kolegov a tretích osôb, sú však natoľko vážne, že komplotom zaváňa skôr ich zľahčovanie a prekrúcanie.
Ak by mala byť Jankovskej mobilná komunikácia len malou časťou takýchto a podobných zistení, bolo by to nepochybne veľmi vážne. Nie preto, lebo to tvrdí Matovič, opoziční politici či médiá. Preto, lebo by to bol ďalší kamienok do mozaiky nedôvery ľudí v schopnosť štátu vymôcť spravodlivosť. O tom, ako ukontrolovať veľkosť výsledných škôd, by mala v týchto dňoch rozmýšľať zďaleka nielen Jankovská.