Kým v minulosti ľudia u nás odchádzali na zaslúžený odpočinok, hneď ako dovŕšili šesťdesiatku (ženy ešte skôr), teraz zostávajú pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Dôvody sú zhruba tri: nízke dôchodky, možnosť súbežne poberať starobný dôchodok a zároveň pracovať a v neposlednom rade je to nepriaznivý demografický vývoj.
Mnohé firmy si začínajú uvedomovať, že je oveľa jednoduchšie udržať si zamestnanca, ako zaňho hľadať náhradu. Pochopili, že skúsenosti, ale aj lojalita pracovníkov v pokročilejšom veku sú veľkou výhodou. Dalo by sa povedať, že v prípade odborníkov sú doslova na nezaplatenie.
Na druhej strane, vyžiť z 459 eur (čo je momentálne priemerný dôchodok) nie je ľahké, a tak mnohí dôchodcovia v snahe prilepšiť si radi prijmú aj nekvalifikovanú prácu a vyplnia medzery na pracovnom trhu, čo je zasa plus pre firmy.
Tak či onak, ak zo zhruba jedného milióna poberateľov starobného dôchodku momentálne vykonáva zárobkovú činnosť až 155-tisíc, pričom trend je rastúci, ukazuje to, že stanoviť dôchodkový strop na papieri je síce pekné, ale realita je niekde inde.