Diktátor v labyrinte

, 06.09.2019 20:00

Vo veku 95 rokov zomrel bývalý prezident Zimbabwe Robert Mugabe, jedna z ikon bojov za nezávislosť a rovnoprávnosť černošských národov 20. storočia.

Rodézia, krajina, v ktorej sa narodil, vtedy niesla meno Cecila Rhodesa, britského politika, ktorý sa stal majiteľom diamantových polí a sníval o vytvorení súvislých britských dŕžav od Káhiry po Kapské Mesto.

Mugabe patril k tým, ktorí sa odmietli podriadiť logike britskej rasovej neznášanlivosti. Bojoval, prežil väzenie, a napokon sa stal prezidentom novej republiky, tentoraz s africkým názvom Zimbabwe. Mal vzostupy aj poklesy, ale v labyrinte moci napokon svoju krajinu doviedol k izolácii, k tyranii a strachu. Vrcholom bola pozemková reforma, počas ktorej apeloval na najspodnejšiu strunu čierneho nacionalizmu a okrem iného zbavil pôdy belošských obyvateľov. Nebolo v tom nič racionálne, len pomsta – hoci ani pomstiť sa v mnohých prípadoch nebolo za čo, pretože väčšina bielych Zimbabwčanov nezávislosť podporovala.

Ani lásku „svojich“ si napokon neudržal a celkom podľa vzoru antických despotov sa zmieril s tým, že ho nenávidia, hlavne, že sa báli. Nestačilo, zvrhla ho armáda. Čo je v tom príbehu najsmutnejšie, čo sa v ňom po dlhé ľudské dejiny opakuje?

Robert Mugabe stratil svoj kredit osloboditeľa, pretože len na svoj spôsob prebral rétoriku moci. Na rozdiel od Nelsona Mandelu, ktorý bol v istom období tiež radikál, nebol ochotný vziať za svoje, že krajina sa nedá nikdy dobre spravovať, ak ju má stále poháňať len pocit krivdy a ak namiesto rozvážnych riešení nastupuje agresívna rétorika a po nej – násilná politika.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Zimbabwe #Rodézia #Robert Mugabe #Nelson Mandela #apartheid
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku