Nebolo by to zďaleka po prvý raz, čo Fico potlačil rebéliu spôsobom, ktorý zanecháva jeho oponentov ponížených (pretože nič nepochopili, prípadne hlúpo uverili médiám) a predsedu strany, naopak, posilneného. Otázka je, ako tentoraz situáciu vyhodnotí Pellegrini, ktorý avizuje, že pred chimérou nejakej vlastnej či novej strany stále dáva prednosť pokusu o reformu Smeru zvnútra.
Možno napokon nebude ani také dôležité, s čím vyjdú obaja pred médiá niekoľko minút po svojom stretnutí. Dôležitejšie bude všetko to, čo sa hneď nepovie. Pellegrini, pochopiteľne, nepreferuje politickú samovraždu odchodom zo strany v situácii, dokiaľ mu tá strana ešte stále zaručuje politické prežitie. Nech by so svojou momentálnou popularitou naložil, ako by chcel, je jasné, že bez visačky Smeru by vo voľbách siahal po nejakom oveľa skromnejšom výsledku. Na druhej strane je však jeho popularita reálna, a keď ju neotestuje včas, už to nedokáže nikdy.
Pellegrini má najvyšší čas dať najavo, možno nie novinárom, ale určite svojmu straníckemu šéfovi, že to nie je Fico, ale on, komu by ako potenciálnemu premiérovi dali šancu nielen voliči Smeru.
Inak povedané, Pellegrini má najvyšší čas dať najavo, možno nie novinárom, ale určite svojmu straníckemu šéfovi, že to nie je Fico, ale on, komu by ako potenciálnemu premiérovi dali šancu nielen voliči Smeru, ale minimálne aj zopár percent voličov iných strán, prípadne nerozhodnutých. Iste, prieskumy netreba brať doslovne, len hlupák by však ignoroval trendy, ktoré sú zreteľné a už nejaký čas trvajú. Zatiaľ čo Ficova hviezda hasne, Pellegrini má šancu prekročiť smerácky tieň.
Je v prvom rade Ficovou pochybnou „zásluhou“, že ten tieň znamená nielen večnú konfrontáciu s každým naľavo-napravo, čo samo osebe ešte nikdy nikomu koaličný potenciál nezvýšilo, ale teraz už aj podozrenie z poškuľovania po krajnej pravici ako možnom spojencovi pre prípad, že nik iný nebude mať záujem.
V krajine, kde si vlády zriaďujú poradcov „pre rómsku kriminalitu“ a kde podfukári v bielych golieroch vždy pohotovo odvádzajú pozornosť od seba poukazovaním na to, ako nás vraj ožobračuje to smiešne percento sociálnych výdavkov, ktoré ide na pomoc najchudobnejším rodinám, nie sú názory, aké v straníckom videu ventiloval Fico, žiaľ, určite ničím výnimočným. Stávajú sa však takými vo chvíli, keď chce jedným dychom zároveň tvrdiť, že je na čele ľavičiarov, sociálnych demokratov.
Keď sa v Smere nenájde nikto, kto by pre takúto samozrejmosť išiel s ním do konfliktu, spečatený bude nielen politický osud Smeru, ale aj nelichotivý názov príslušnej kapitoly v dejepise. Ak chcel Pellegrini niekedy zvýšiť hlas, musí to urobiť teraz. Inak sa jeho pokus o krízový manažment Smeru skončí, prv sa ako vlastne začal.