Ak niekto čakal, že na prvom verejnom vystúpení bude pokorný ako baránok, veľmi sa prerátal. Kočner nezostal dlžný nič svojej povesti a vystupoval tak ako vždy – žoviálne a arogantne (a to i napriek tomu, že mu len za falšovanie hrozí 12–20 rokov väzenia a spolu s ostatnými činmi až doživotie).
Núka sa jedno vysvetlenie – Kočner, ktorý je priam stelesnením „mafiánskej éry“ našej novodobej histórie, rozohral vysokú hru, a preto v nej musí pokračovať. Takýmto spôsobom dáva všetkým najavo, že je to ten starý Kočner, ktorý sa nehodlá len tak vzdať.
Hoci sme sa od neho veľa nového nedozvedeli, veľmi zábavne pôsobila pasáž, kde sa sťažoval, že všetci sú proti nemu zaujatí. Počuť od človeka, ktorý celú svoju kariéru postavil na zákulisných ťahoch – ovplyvňovaní a manipulovaní, že sa stal obeťou manipulácie, je prinajmenšom úsmevné.
A hoci zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v sume takmer 70 miliónov eur je delikt, aký sme tu doteraz nemali, napokon to môže byť len drobný „detail“ v celkovom obraze obludností, na ktorých sa Marian Kočner podieľal.
A ešte úsmevnejšia bola odpoveď na otázku, či boli podrobné dohody o splatnosti zmeniek a ich narastajúcej hodnote niekde zaznamenané. „Bola to ústna dohoda,“ povedal Kočner. Nuž kadečo je na Slovensku možné, no aby firma nemala v účtovníctve žiadny záznam o zmenkách za desiatky miliónov eur, znie ako z ríše rozprávok.
Ako je teda vôbec možné, že sa niekto len tak pokúsil vytiahnuť z cudzieho vrecka takmer 70 miliónov eur? Predovšetkým na to treba obrovskú dávku drzosti. No a potom kontakty na najvyšších miestach. Môže si to dovoliť len ten, kto má všade „svojich ľudí“ – na polícii, prokuratúre aj v politike. Ako vieme, Kočner mal jedno aj druhé. Drzosti na rozdávanie a mobil plný „celebrít“, vďaka čomu sa mohol toľké roky beztrestne pohybovať na hrane zákona. No a keď niekomu stále všetko len tak prechádza, tak posúva pomyselné hranice stále ďalej a ďalej a spolu s tým rastie aj jeho drzosť.
Na Kočnerov príbeh sa však dá pozrieť aj z druhej strany – ak by sa potvrdilo, že politici, ktorí sa tvárili, že majú všetko pod kontrolou, boli v skutočnosti iba bábkami vplyvného podnikateľa, tak je namieste hovoriť o Slovensku ako o mafiánskom štáte. A keďže mafia funguje tak, že všetci sa vzájomne držia v šachu, lebo každý na každého niečo vie, tak to môže mať ešte zaujímavú dohru.
Teraz ide o to, či Kočner začne spievať. Zatiaľ si vinu ani v najmenšom nepripúšťa. No v momente, keď sa pod ťarchou dôkazov zlomí a pochopí, že zachrániť si kožu môže iba tým, že prezradí čo-to na druhých, mohlo by dôjsť k politickému zemetraseniu.
A hoci zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v sume takmer 70 miliónov eur je delikt, aký sme tu doteraz nemali, napokon to môže to byť, len drobný „detail“ v celkovom obraze obludností, na ktorých sa Marian Kočner podieľal.