Kto by si myslel, že búranie a stavanie sôch je už minulosťou, ten je na veľkom omyle. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba. Kým v Poľsku sochy pripomínajúce Červenú armádu rovno búrajú, v Česku sa okolo pamätníka maršala Koneva viedla nekonečná diskusia.
Pre jedných je to symbol totality, ktorú Sovieti krátko po vojne pomáhali v Československu inštalovať, pre druhých akt barbarstva a pokus o prepisovanie dejín. Hádka už prekročila hranice Česka.
Fakty však obe stany ohýbajú podľa toho, ako sa im to hodí. Faktom je, že Konev bol predovšetkým vojak, ktorý významnou mierou prispel k porážke nacizmu. Faktom je však aj to, že s jeho vedomím boli do gulagov odvlečení československí občania ruského pôvodu, ktorí k nám utiekli po boľševickej revolúcii v r. 1917.
Jeho povojnové účinkovanie je už menej oslnivé: v r. 1956 velil vojskám, ktoré krvavo potlačili maďarské povstanie a o päť rokov neskôr asistoval pri výstavbe Berlínskeho múra. To všetko by malo byť uvedené na tabuli pod sochou, aby si každý mohol urobiť plastický obraz o jeho osobe.
Tu nejde o adoráciu komunistického režimu, ale faktom je, že v máji r. 1945 nás oslobodili vojská Červenej armády. A nik nemôže popierať, že Pražania nadšene vítali Koneva v uliciach hlavného mesta. To všetko je súčasť našej histórie, a preto je ďalšie obrazoborectvo veľmi nemiestne.
P. S.: Zastupiteľstvo Prahy 6 napokon schválilo návrh, aby sochu maršala Koneva z Námestia Interbrigády odstránili a nahradili pamätníkom oslobodenia Prahy.