Nuž hádam si nikto súdny nebude myslieť, že v denníku, ktorého redaktori boli za čias ministra obrany s tenkými ušami nezákonne odpočúvaní, nezákonne vláčení po internete a dehonestovaní na tlačových konferenciách Galkových straníckych druhov a spriaznencov, dostane na takúto otázku kladnú odpoveď…
Iba na osvieženie pamäti: Galkovo účinkovanie na čele obrany musela predčasne ukončiť vtedajšia premiérka Iveta Radičová. Sám totiž nebol schopný prijať politickú zodpovednosť ani po tom, čo vyšlo najavo, že ministrovi vojenskí tajní odpočúvali okrem kritických novinárov napríklad aj jeho sekretárku či kamionistu, ktorý na diaľnici náhodou predbehol ministerskú kolónu, a to všetko pod rozličnými fantasknými zámienkami.
Po svojom odvolaní sa podpredseda SaS natoľko vžil do úlohy martýra, ktorú si sám naordinoval, že nabrýzgal aj na stranu premiérky, vo vláde ktorej dovtedy slúžil. Podujal sa tiež živiť teórie o tom, koľkým podvodným machináciám, okrem iných možno i v réžii SDKÚ, jeho odpočúvacia paranoja vraj zabránila a prišla na kobylku.
Keď teda SaS na miesto podpredsedu NR SR, ktoré sa vyprázdnilo po Lucii Nicholsonovej, nominovala akurát Galka, salvy nadšenia isto očakávať nemohla. Dokonca ani len nie celkom vo svojich vlastných radoch.
Galko si nezaslúžil stať sa podpredsedom Národnej rady, lenže to, že sa ním aj naozaj nestal, nie je dobrá správa.
Revolta, ktorá v strane Richarda Sulíka kvasí už niekoľko mesiacov, minulý týždeň vyvrcholila kongresom, na ktorom bol staronový predseda slávnostne potvrdený vo funkcii – len za tú cenu, že pri tom na protest nebola prítomná asi tretina delegátov vrátane Galka, o ktorom sa hovorilo ako o tichom lídrovi vzbury proti Sulíkovi.
Na svoje zvolenie do vedenia NR SR vo štvrtok Galko potreboval získať 76 hlasov. To znamenalo, že sa okrem opozície nezaobišiel bez aspoň časti hlasov nezaradených a vládnych poslancov. Keďže voľba bola tajná, nemôžeme naisto tvrdiť, ktoré kluby sú za jeho nezvolenie zodpovedné predovšetkým: Smer a SNS, ktoré to vopred avizovali, alebo poslanci iných opozičných strán, nezaradení a prípadne aj zopár „sulíkovcov“ z SaS?
Galko si nezaslúžil stať sa podpredsedom Národnej rady, lenže to, že sa ním aj naozaj nestal, nie je dobrá správa. Tento parlamentný post je funkcia, v ktorej nejde o to, či si ju niekto zaslúži v očiach jeho politických protivníkov. Ide o to, že ak má vládny či opozičný tábor dohodnuté, že takéto miesto by mal obsadiť niektorým zo svojich, navrhnúť môže kohokoľvek, kto spĺňa formálne (nie nevyhnutne politické!) predpoklady.
Ostatní by to mali rešpektovať: počnúc rivalmi z vládneho tábora, končiac rivalmi z vlastnej strany. Ak sa to nerešpektuje raz, rešpektovať sa to nebude musieť kedykoľvek v budúcnosti. Dobre vieme, že nijaký druh tradícií sa v našej politike neujíma tak rýchlo ako tie zlé. Komu sa to vypomstí nabudúce?
Takže ešte raz. Nie, Galko naše sympatie nemá. Lenže na tých vo štvrtok záležať nemalo.