Máme dôvod sa tým hrdiť, hoci v Afrike sa kraľuje inak ako v Európe. Ešte aj dnes sa tam v niektorých končinách vyskytujú králi v každej dedine. Takže svetobežník z Vrbového bol zrejme miestny kmeňový náčelník, navyše jeho kraľovanie trvalo iba niekoľko mesiacov. On neobsedel dlho na jednom mieste. Skrátka, Beňovský bol, aký bol, ale z pohľadu súčasných vzťahov s Madagaskarom sťaby ani nebol. Nik ho tam dnes nepozná a nikoho nezaujíma.
Druhá spoločná slovensko-malgašská epizóda sa začala v 70. rokoch minulého storočia, keď vtedajší prezident Didier Ratsiraka prihlásil svoj ostrov k socialistickej orientácii. Madagaskar sa stal načas pre Československo spriatelenou krajinou, podobne ako rad ďalších: Alžírsko, Etiópia, Guinea (Konakry), Kongo (Brazzaville), Angola, Mozambik, Tanzánia a iné. Rozvíjali sa vzťahy, pozývali sa študenti, poskytovala sa takzvaná internacionálna pomoc. Po zamatovej revolúcii sa tieto africké vaničky vyliali aj s deťmi. A keď v nich náhodou niečo zostalo, toto sa nadobro spláchlo po rozdelení federácie.
Ak sa naša diplomacia doteraz niečomu venovala málo, potom je to Afrika. Má to logické vysvetlenie: spočiatku Slovensko žilo inými starosťami, následne sa stali prioritou európska integrácia a vzťahy so susedmi. Ak zostalo trochu síl a prostriedkov, smerovali sa na Západný Balkán, ktorý je nám prirodzene bližší ako čierny kontinent. Je fakt, že neveľký štát nemôže byť aktívny naprieč celým svetom, no päť našich skromných ambasád (Káhira, Abudža, Pretória, Nairobi a Addis Abeba) na kontinente, kde je 54 krajín a ktorý sa demograficky aj hospodársky prudko rozvíja, je málo. Afrika sa stala koncentrátom všetkých svetových problémov, ktoré sa týkajú aj Slovenska, azda okrem zbraní hromadného ničenia. Naša diplomatická prítomnosť v Afrike nie je prejavom rozpočtovej márnotratnosti, ale predvídavosti.
Zabudnúť na Beňovského neznamená znevažovať jeho koloritnú osobnosť. Ale na historických ikonách obrastených a zdeformovaných legendami sa moderné medzištátne vzťahy budovať nedajú. Gróf Móric dnes nevyhĺbi v Afrike studne s pitnou vodou, nevyloví krevety z Indického oceánu, nezahamuje migračné prúdy do Európy ani nezastaví teroristov. Spoliehať sa, že to za nás obstarajú veľkí, je naivné. „Ak niekto rozhoduje v našom záujme a bez nás, potom ide zakaždým o rozhodnutia proti nám,“ povedal Nelson Mandela.