Svet sa nestal vďaka novým americkým ekonomickým sankciám proti Iránu bezpečnejší ako bol vtedy, keď sa Islamská republika cítila viazaná záväzkom nepokračovať v jadrovom programe výmenou za uvoľnenie ekonomických vzťahov so svetom.
Naopak. Krok Donalda Trumpa v Teheráne iba posilnil zástancov tvrdej línie, ktorým zmluva s „Veľkým Satanom“ beztak od začiatku ležala v žalúdku. Minimálne tak, ako ležala v žalúdku štyridsiatemu piatemu americkému prezidentovi, ktorý od nej odstúpil iba preto, aby sa odlíšil od svojho predchodcu v úrade, ktorý sa pod ňu spolu s Iránom a ďalšími podpísal.
Pravda, ešte stále je v hre možnosť, že mimoriadne úspešný a logisticky relatívne náročný útok na ťažobné zariadenia dokázali vo vlastnej réžii podniknúť povstaleckí húsíovia zo susedného Jemenu, proti ktorým vedie Rijád už štvrtý rok mimoriadne neľudskú a neúspešnú vojnu. Húsíovia sa k útoku, na rozdiel od Teheránu, hrdo prihlásili – je však všeobecne známe, že šiitski húsíovia sú Teheránom sponzorovaní a podporovaní.
A tak, ako konštatuje jeden z komentárov v americkej tlači, je nakoniec naozaj pravdepodobné, že Trump, ktorý ihneď prijal verziu Rijádu a z útoku obvinil rovno Irán, má tentoraz pravdu: hlúpe len je, že ťažko sa verí politikovi, ktorý za necelé tri roky strávené doteraz v úrade vypustil z úst neuveriteľných dvanásť tisíc zdokumentovaných lží.
Svet sa nestal bezpečnejší ako bol vtedy, keď sa Irán cítil viazaný záväzkom nepokračovať v jadrovom programe.
Pravdaže, ani predstavitelia režimu ajatolláhov nepatria k extra dôveryhodným zdrojom. V prospech ich verzie síce hovoria racionálne argumenty: Teherán sa snaží ako pomyselný morálny víťaz v spore s Trumpom získať od medzinárodného spoločenstva kompenzácie strát vyvolaných americkými sankciami a nemá dôvod práve teraz všetko riskovať podporou nejakého spektakulárneho, ale zo strategického hľadiska zanedbateľného útoku proti Rijádu. Nuž ale o racionálnosti počínania iránskeho režimu si prehnané ilúzie robiť naozaj nemožno…
Trump opakovane prejavil nechuť zapliesť Spojené štáty do nejakých ďalších vojenských dobrodružstiev. Na druhej strane, ten istý Trump stráca všetky zábrany vždy, keď si sadá k Twitteru: jeho vyhrážky adresované (aj) Iránu spoľahlivo vyvolajú dobiela rozpálenú reakciu z Teheránu.
Navyše je tu čudný vzťah jeho rodinno-podnikateľského klanu s rodinou Saudov. Z dvoch protipólov Teheránu a Washingtonu, ktoré by riešili svoje spory mimo sporov Teheránu a Rijádu, sa Saudom darí vytvárať trojicu: Rijád utráca miliardy za americké zbrane a Washington je na oplátku pripravený zastupovať ho v sporoch s Teheránom. Predstava vojny USA s Iránom je sama osebe dosť zlá. A čo ešte, keby to mala byť vojna, v ktorej by Trump figuroval ako námedzný žoldnier korunného princa Muhammada bin Salmána…