Písal sa 2. marec 2007, ale až včera odznel na prvostupňovom súde rozsudok. Ak boli deti či vnuci obetí vtedy ešte maloletí, dnes už majú občianske preukazy… Pritom trvalo päť rokov, kým sa vôbec táto kauza dostala k mužom a ženám v talári.
Dvanásť rokov trápenia a právnej neistoty najbližších príbuzných, ale aj priateľov a spolupracovníkov, z ktorých mnohí iba náhodou tiež neprišli o holý život. Dlho nik z manažérov nebol potrestaný, vlastník závodu spoločnosť s ručením obmedzeným i ministerstvo obrany ostali mimo obliga. Škoda spôsobená na majetku síce prekročila štyri milióny eur, no čert to ber – v porovnaní s ľudskými tragédiami, ktoré nemuseli byť, keby sa nenaháňali zisky a dodržiavali sa bezpečnostné predpisy.
Znie to absurdne, no v bezprostrednom susedstve delaboračnej haly, kde sa likvidovali zbrane z celej Európy, nesprávne skladovali stovky kilogramov starej munície. Zodpovední, a tých bolo iste viac, nemohli nevedieť o tejto časovanej bombe.
Vraj sa nemajú spochybňovať súdne rozhodnutia, no keď z piatich obvinených odsúdili iba dvoch, aj to len podmienečne? Pritom súčasťou trestov pre dvoch najvyšších manažérov je niekoľkomesačný zákaz výkonu vedúcej funkcie v oblasti zamerania VOP. Takže doteraz takúto činnosť mohli vykonávať? Musia sa tiež ospravedlniť listom poškodeným. Dosiaľ to nespravili?
Ešteže sa prokurátor ihneď odvolal, takže konečný verdikt môže byť iný. Ale kedy, o ďalší tucet rokov?