Pravda, nie je jednoduché prehrýzť sa 246 stránkami. Politológov, ktorí budú programové manifesty jednotlivých strán porovnávať, čaká úmorná práca. Ale už pri zbežnom listovaní „Bodom zlomu“, tak ako pri iných obdobných dokumentoch, nájdeme kopu všeobecných vízií, s ktorými prichádzajú napríklad aj súčasné ministerky školstva a pôdohospodárstva, hoci pre PS/Spolu je spolupráca so SNS apage, satanas!
V programe sa síce kritizuje nafúknutá štátna byrokracia, ale jedným dychom sa hovorí aj o novom, tak trocha absurdnom ministerstve pre ľudské práva a obranu demokracie či o vytvorení druhej komory parlamentu – senát. Mnohých ponovembrových reformátorov verejnej správy i terajších županov zaskočí avizované zrušenie samosprávnych krajov.
Aj keď predseda PS Michal Truban so svojskou dávkou skromnosti pripúšťa, že keby sa z navrhovaných zmien podarila presadiť čo len polovica, Slovensko sa výrazne posunie dopredu, v skutočnosti ide o program prinajmenšom na tri volebné obdobia.
Naozaj parádne ambície, no môže im skrížiť cestu realita. Zatiaľ to vyzerá, že povolebnú vládu bude musieť PS/Spolu zostaviť s ďalšími piatimi stranami. Takmer napospol konzervatívnymi, takže uzákonenie tzv. životných partnerstiev či dekriminalizácie drog sa dá ťažko predstaviť.
Širokospektrálna vládna koalícia je veľmi šikovný nástroj pre všetkých lídrov, ktorí svojim vyhranenejším voličom môžu odkázať: My sme chceli, no museli sme pristať na kompromis. To napokon dlhé roky využíval voči svojim ľavicovým sympatizantom Smer, dokonca i keď bol v jednofarebnej vláde.