Šéf tej opozičnej, ktorú dosiaľ mnohí charakterizujú ako liberálnu, vyhlásil, že v jeho návrhu niet miesta pre ľudí, ktorí sa krútia okolo podpredsedu Ľubomíra Galka a ďalšieho poslanca Jozefa Rajtára. Tým, že ich vyzval na odchod z SaS, vyvolal zdesenie v platforme, ktorá sa pokladá za demokratické jadro strany s „hodnotnými členmi“ a „nositeľmi programu“.
Líder najväčšej vládnej strany, ktorého zase kadekto označuje div nie za diktátora, zvolil paradoxne oveľa liberálnejší postup. Na čelo zoznamu kandidátov na poslancov nepostaví seba, ale svojho straníckeho podpredsedu a súčasného obľúbeného premiéra Petra Pellegriniho. V Smere si iste všetci zhlboka vydýchli.
Takéto rozuzlenia napätia, ktoré sa okolo obidvoch strán v posledných týždňoch šírilo, neznamená, že Richard Sulík na svojom niekoľkoročnom pochode za métou viesť celú opozíciu zabudol na vnútrostranícku demokraciu. Ani to, že sa Robert Fico, bývalý autoritatívny predseda vlády, zmenil na liberála. No kým Sulík sa musí plne sústrediť na to, aby mu Galko úplne nerozleptal stranu, Fico pochopil realitu a začína konať pragmaticky.
Politická i volebná matematika nepustí. Smer s volebným lídrom Pellegrinim podľa opakovaných prieskumov má šancu osloviť viac voličov, ako keby kandidátke kraľoval Fico. A ten sa verejnej mienky vždy drží, niekedy až nadmieru flexibilne.
Sulíkovi sa však pred očami rozpadávajú predstavy o jeho budúcej oslňujúcej kariére. Dnes už nik neverí víziám, že by raz mal byť slovenským premiérom práve on.