Zvýšenie daní?

, 27.09.2019 19:00

Tak ako dane teraz pred voľbami klesajú, budú musieť po voľbách niektoré z nich rásť.

Ide o ekonomickú nevyhnutnosť, keďže najlepšie ekonomické časy sú preč a budúci rok podľa najnovšej daňovej prognózy vypadne oproti plánom na daniach až 615 miliónov eur. A to už nie je žiadna malá sumička, ktorá sa dá len tak ušetriť na nejakom úrade. Reči o tom, že vláda by v tejto situácii pred voľbami nemala znižovať dane, sú však zároveň nezmyslom. Je dobré znižovať niektoré dane a iné zase zvyšovať.

Výpadok daní, za ktorým je ekonomické oslabenie vo svete v dôsledku zmeny hospodárskeho cyklu, obchodnej vojny USA a Číny a tiež brexitu, je hádamo na niečo dobrý. Dane sa možno stanú jednou z dôležitých tém pred budúcoročnými voľbami. Namiesto primitívneho politikárčenia by sa mali dostať na rad témy, ktoré sú pre ľudí skutočne dôležité.

Najprv je tu však otázka: Musia sa dane budúci rok naozaj zvyšovať? Prepad v ich výbere je obrovský a zdroje chýbajú na viacerých frontoch, kde pôsobí štát. Ak má byť politika naozaj ambiciózna, tak dane by dočasne mali ísť hore. Príjmy z tých vyšších by sa však mali použiť nielen na šetrenie a znižovanie opäť rastúceho deficitu, ale skôr na rozvoj.

Treba naštartovať ešte viac projektov nových diaľnic, obnov nemocníc či škôl. Zároveň však spíme v oblasti odbúravania byrokracie. Je jasné, že nie je možné zo dňa na deň znížiť administratívu a prepustiť časť úradníkov. Treba si však stanoviť cieľ a postupne redukovať prebujnený aparát.

Dane je nutné preskupiť tak, aby boli spravodlivejšie a nezvyšovali príjmovú nerovnosť v spoločnosti. Cieľom nemôže byť len šetrenie alebo deficit. Slovensko na tom nie je v oblasti verejných financií až tak zle. Ak je štátny rozpočet na tento rok nastavený na nulový deficit a schodok bude napokon jedno percento, nie je to až taká tragédia.

Je správne znižovať daňové zaťaženie práce, čo sa aktuálne deje cez schválené zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Rovnako je dobrým krokom razantnejšie zvýšenie rodičovského príspevku pre pracujúce matky. Daňovú záťaž tiež treba zmeniť tak, aby ľudia s nízkymi platmi neplatili žiadne dane a ľudia s vysokými mzdami prispievali ešte viac ako doteraz.

Na druhej strane treba viac zaťažiť nezdravé veci, ako sú cigarety, alkohol, cukor. Veľký priestor je stále vo väčšom zdanení bánk aj sprivatizovaných energetických monopolov. Tiež majetky a príjmy skupiny vyvolených boháčov a bohatých digitálnych gigantov treba zdaniť oveľa razantnejšie ako doteraz. Dane je nevyhnutné preskupiť tak, aby boli spravodlivejšie a nezvyšovali príjmovú nerovnosť v spoločnosti.

Cieľom nemôže byť iba šetrenie alebo deficit. Slovensko na tom nie je v oblasti verejných financií až tak zle. Ak je štátny rozpočet na tento rok nastavený na nulový deficit a schodok bude napokon jedno percento, nie je to až taká tragédia. Máme dlh pod 50 percentami ročného výkonu ekonomiky.

Na ilustráciu, v roku 2010 naordinoval vtedajší minister financií Ivan Mikloš drastický úsporný balíček po tom, čo od predchádzajúcej vlády zdedil 8-percentný rozpočtový deficit. Podobné balíčky teraz a ani budúci rok zatiaľ nie sú potrebné, ale preskupiť dane treba. Na porovnanie, Taliansko si nerobí problém s trojpercentným deficitom a dlhom 132 percent HDP a Francúzi majú dlh 98 percent. Touto cestou sa vydať nesmieme. Buďme však v daniach dravejší a rozumnejší!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozpočet #hospodárska recesia #ekonomika #deficit #dane #byrokracia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku