Ak by sme si taký zoznam vládnych koalícií spestrili rôznymi výrokmi, ktoré jeden na druhého verejne vyslovili rôzni lídri koaličných strán – väčšinou, keď ešte netušili, že spolu raz zasadnú vo vláde, kde budú na seba strieľať úsmevmi s pH blízko k nule – každá koaličná vláda by nám začala pripadať ako malý zázrak. Tak to však nie je. Politické sobáše z lásky sú zriedkavé. Najtrvácnejšie zväzky v politike bývajú tie, pri vzniku ktorých asistoval rozum.
Politická náklonnosť nestála pri tom, keď Béla Bugár spojil dočasne svoj osud s Robertom Ficom. Práve tak ako žiadna z koaličných vlád Mikuláša Dzurindu nebola klubom spolužiakov zo základnej. Neboli to v skutočnosti ani spolky „programovo príbuzných strán“, ako znela populárna floskula tých čias. Už preto nie, lebo skutočné programy veľduchov v našej politike bývajú často čímsi celkom iným, ako to, čo nahovárajú voličom. Aby sme predišli hlúpemu omylu, pripomeňme, že toto sa, pravdaže, vzťahuje i na všetky kotleby a harabinov, koľko sa ich len na pravom okraji nášho politického močiara urodilo.
Aby sme sa v téme posunuli o kúsok ďalej: keď sa navzájom prekrikujú Andrej Kiska s Borisom Kollárom, Alojz Hlina s Igorom Matovičom, Igor Matovič s Michalom Trubanom, Igor Matovič s Andrejom Kiskom… plus možno ešte rôzne ďalšie permutácie, ešte to nemusí znamenať, že by neboli schopní zasadnúť spolu v jednej vládnej koalícii. Ak by pri jej vzniku asistoval rozum.
Vládna koalícia má svoje vlastné problémy. Podstatou problémov opozície je zase to, že zatiaľ nemôže pomýšľať na zostavenie vládnej koalície bez ľudí, ktorí sú antitézou spolupráce. Ako sa hovorí: s Matovičom vás nebude viac.
Taký rozum by bol obsiahnutý napríklad v poznaní, že púšťať sa do potenciálnych budúcich partnerov v mene volebných ziskov na ich úkor má zmysel iba do určitej miery. Napríklad dovtedy, kým to celé nezačne byť také otravné, až si voliči oboch strán, útočiacej i brániacej sa, nezačnú hovoriť, že to celé nemá nijaký zmysel, pretože to, čo títo veľduchovia spoločne spáchajú, beztak nebude mať dlhé trvanie.
Igor Matovič je rozhodnutý čeliť hrozbe ponoru pod päťpercentnú hladinu vo veľkom štýle. Napríklad tak, že navŕta dná lodiek, ktoré sa zatiaľ zdajú byť nad hladinou. Jeho útoky na všetko, čo sa na scéne hýbe, nemajú politický význam, pretože Matovič nikdy nebol politik. Pripomína skôr, slušne povedané, svojrázneho potulného kazateľa apokalypsy, ktorý môže na jednom mieste pobudnúť vždy len chvíľku, pretože potom mu začne od ovečiek hroziť nejaké to vyváľanie v perí.
Vládna koalícia má svoje vlastné problémy. Podstatou problémov opozície je zase to, že zatiaľ nemôže pomýšľať na zostavenie vládnej koalície bez ľudí, ktorí sú antitézou spolupráce. Ako sa hovorí: s Matovičom vás nebude viac. Prinajlepšom bude u vás len hustejšie.