Priveľa pátosu škodí

, 30.09.2019 19:00

Ľúty boj v strane SaS by mohol niekoho azda dojať. Padajú slová o „rozčesnutej strane“, o „najväčších bojovníkoch proti korupcii a mafii“ a podobne. Lenže boj o stranícke koryto býva všelijaký, len nie dojemný a patetické výzvy majú v podobných prípadoch často za cieľ iba prehlušiť dutú ozvenu prázdnoty.

Richard Sulík prišiel so svojou verziou kandidátky do budúcoročných volieb a zdá sa, že v SaS je už vymaľované. Do volieb 2020 pôjde bez Ľubomíra Galka a jeho prívržencov. Alebo, ako to na sociálnej sieti komentovala podpredsedníčka strany Jana Kiššová, bez „najväčších bojovníkov proti korupcii a mafii“.

K spomínaným rytierom bez bázne a Jany Kiššová priradila i seba, pretože, ako píše, ak na kandidátke SaS nie je miesto pre nich, nie je tam miesto ani pre ňu, napriek tomu, že Sulík konkrétne jej ponechal pootvorené dvere. „Neviem si predstaviť, ako by som presviedčala našich voličov, že to s bojom proti mafii a oligarchom myslíme vážne.“

Žeby Sulík odrazu v boji proti „mafii a oligarchom“ takto vymäkol? Fakt, že sa na kandidátku SaS po prestávke vracia bratislavský župan Juraj Droba, že sa na nej objavuje Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá si pred časom sama naordinovala stranícky dištanc, alebo že na nej má byť politicko-mediálny globetrotter Václav Mika, naznačuje, že Sulík musel brať, čo bolo. Vo chvíli, keď viac než o čokoľvek iné ide o vernosť a lojalitu, musia ísť prípadné iné kvality kandidátov bokom, všakáno.

Tento stav je z hľadiska SaS práve tak Sulíkovou, ako aj Galkovou chybou. Jeden odišiel do Bruselu, kým druhý sa vyžíval v neplodných hystériách, ktoré matovičovským spôsobom nazýval „bojom proti mafii“.

Nič však nenaznačuje, že by spor vnútri SaS, ktorý vyústil až do otvoreného rozkolu (Sulíkova kandidátka pritom ešte nie je konečná, keďže na nominačnom kongrese môžu prísť galkovci s konkurenčným návrhom), mal byť vyvolaný programom strany alebo nebodaj čímsi, čo by bolo možné pateticky nazývať „bojom proti mafii a oligarchom“.

Naopak, všetko naznačuje skôr tomu, že pravdu má Sulík, keď celú vec opisuje nevzrušene ako spor jeho a Galka o to, kto má stranu viesť. Tento spor sa rozhorel po tom, čo predseda odišiel do Európskeho parlamentu a podpredseda si začal myslieť, že to len on drží stranu pohromade. Keďže to „pohromade“ sa odohrávalo na pôde Národnej rady SR, ku Galkovým prívržencom celkom logicky patria najmä ďalší poslanci za túto stranu. To z nich však ešte nerobí o nič väčších či menších bojovníkov za žiadnu svätú či inú vec.

SaS bola pred štyrmi rokmi najsilnejšou opozičnou stranou. Nemožno zabudnúť, ako sa ešte niekoľko dní po voľbách 2016 Sulík videl novým premiérom… Po štyroch rokoch ju z pomyselnej funkcie lídra opozície zhodilo Progresívne Slovensko a v prieskumoch ju s prehľadom porážajú ešte aj extrémisti od kotlebovcov.

Tento stav je z hľadiska SaS práve tak Sulíkovou, ako aj Galkovou chybou. Jeden odišiel do Bruselu, kým druhý sa vyžíval v neplodných hystériách, ktoré matovičovským spôsobom nazýval „bojom proti mafii“. Sulíkova kandidátka s tým asi veľa nenarobí, no to by bol navlas i prípad Galkovej zostavy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Václav Mika #SaS #Richard Sulík #Lucia Ďuriš Nicholsonová #Ľubomír Galko #Jana Kiššová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku