Vyzerá to však tak, že až keď tam v jeden okamih naraz vyhasnú tri životy, začnú sa neúnosnou situáciou vážnejšie zaoberať aj zodpovedné inštitúcie.
Pri tragickej zrážke s vlakom tam 24. septembra v osobnom aute zahynuli tri ženy. Už roku 2007 v tomto čiernom bode malebného údolia zaevidovali dve úmrtia, pred piatimi rokmi ťažké zranenia dvoch osôb. Po Slovensku sú desiatky takýchto nebezpečných miest, drvivá väčšina z nich nemá závory. Ale ani ich osadenie nemusí priniesť riešenie, naopak, niekedy môže dopravnú situáciu ešte skomplikovať.
Podľa všetkého sa to týka aj Rožkovian, kde sa v blízkosti železničnej trate kríži cesta prvej triedy s treťotriednou, a tak správcov komunikácií je tam hneď niekoľko. O to zložitejšie bude medzi nimi „dohodovacie konanie“ ohľadom vypracovania bezpečnostného projektu. Ak je však pravda, čo tvrdia obyvatelia, že ich veľakrát pri prechode cez koľaje oslepí zapadajúce slnko, keď sa vracajú z roboty domov, tak je tam zrejme v takej chvíli aj fungujúca svetelná signalizácia neúčinná a rampy by sa tam predsa len zišli.
Celoslovenská štatistika o dopravných nehodách na nechránených (ale nielen takých) železničných priecestiach je, žiaľ, pomerne bohatá a každý rok sa dopĺňa o nové smutné čísla. Pritom nejde iba o to, či štát šetrí na takých veciach, na akých by nemal. Veľakrát sú na vine práve nepozorní vodiči či chodci. Tým skôr, že tí miestni dobre vedia, že sa im rozbehnutý vlak nepodarí zastaviť. Vtedy rušňovodič nemá žiadnu šancu.