Realita straníckej mikropolitiky býva zložitejšia ako príbehy červenej knižnice a obvykle platí, že strany, ktoré svoje vnútorné problémy nedokážu riešiť demokraticky, boli takými už nejaký čas predtým, ak nie rovno od začiatku. Fakt, že dnešné obete „čistiek“ si to nevšimli vtedy, keď svojmu predsedovi tlieskali pri obetovaní iných straníkov v minulosti, na tom nič nezmení.
Príbeh SaS Richarda Sulíka nemá čierno-bielych hrdinov. Na rozkol, ktorý sa cez víkend skončil (naozaj skončil?) schválením kandidátky bez krídla Ľubomíra Galka a vyrazením poslankyne Natálie Blahovej zo strany, by Sulík ani Galko sami nestačili.
Keď galkovci roztáčali šepkandu o tom, že Sulík už ako šéf exspiroval a po voľbách ho bude treba odstaviť, Sulík zvolal mimoriadny kongres, aby sa dal potvrdiť vo funkcii ešte pred voľbami. Na ten však galkovci odmietli prísť, založili platformu a k predsedovmu návrhu kandidátky zostavili svoj vlastný, konkurenčný.
Sulík má však ešte stále za sebou kongresovú väčšinu – veď preto so zvolaním kongresu nemeškal – a tak nielenže uspel jeho návrh, ale delegáti pekne po boľševicky, na návrh istého radového člena z Oravy, vylúčili z partaje Galkovu spolupútničku Blahovú za jej nepekné reči o predsedovi a jeho strane.
Nuž, kto v tejto historke vidí boj o demokraciu, nech sa prihlási. Isteže, Sulík v pude sebazáchovy koná silovo. Veď je na to navyknutý a navykli ho na to i tí, ktorých to práve zomlelo. Rôzne bývalé tváre SaS dodnes spomínajú, ako agilne Galko pred šiestimi rokmi organizoval svojmu predsedovi väčšinu, ktorá by na kongrese prehlasovala jeho vtedajšieho vyzývateľa Jozefa Kollára. Alebo na rôzne zákulisné špiónske spôsoby, akými Galko upevňoval svoju pozíciu v strane predtým i potom.
Strana, ktorá začala ako exkluzívny klub predsedu a jeho hŕstky, nemohla pokračovať inak, ako zbavovaním sa tých, čo príliš vyskakovali, a ich nahrádzaním za vernejších a podriadenejších. Lenže strana, kde podpredseda buduje svoju pozíciu intrigami a podrazmi voči kolegom a dlhodobo mu to prechádza bez povšimnutia, zrejme nemá jediný problém vo svojom predsedovi.
Jedno je isté: Sulík cez víkend svoje volebné šance určite nezlepšil. Svoj osud naplní podľa toho, ako sa mu teraz podarí presvedčiť zostávajúcich voličov o tom, že beztak nemajú kam odísť, pretože i keď k liberálom sa na scéne hlásia aj iní, to všetko sú (podľa sulíkovsko-galkovskej interpretácie) iba nepraví liberáli, zatiaľ čo jedinou predstaviteľkou liberálov na Slovensku zostáva strana, čo vylučuje svojich členov za reči a rozpadáva sa na intrigách a otázke, kto bude novým atamanom…