Faktom je však aj to, že v minulosti to bolo naopak. Produktivita rástla, no na mzdách sa to príliš neprejavilo. Výkonnosť našej ekonomiky od vstupu do únie rapídne stúpla a minulý rok dosahovala zhruba 78¤% priemeru EÚ. Platy v porovnaní s Rakúskom či s Nemeckom (ich HDP predstavuje 127% resp.123% priemeru EÚ) sú však u nás stále zhruba trikrát nižšie.
Je prirodzené, že zamestnanci, najmä vo veľkých nadnárodných firmách, očakávajú, že na výplatnej páske uvidia viac a nejaká produktivita práce ich nezaujíma. S krátkodobého hľadiska takýto vývoj nepredstavuje problém, z dlhodobého je však neudržateľný. Nemôžeme rozdať viac, ako zarobíme, lebo by sme dopadli ako Gréci.
To si uvedomuje aj vláda, ktorá dupla na brzdu a príplatky za prácu v noci a cez víkendy stúpnu menej, ako sa pôvodne počítalo. Na jednej strane oproti Rakúsku sú naše príplatky almužna, na druhej strane každý sa môže prikrývať len takou perinou, na akú má. To treba mať neustále na zreteli.
Skutočným problémom Slovenska je však to, že málo investuje do výskumu a inovácií, čo by nás posunulo od montážnej dielne ďalej. Ak sa to nezmení a my „zaspíme na vavrínoch“, o pár rokov nielenže nebudeme diskutovať o zvyšovaní miezd, ale môže sa stať, že firmy svoju výrobu presunú inam, pretože ako montážna dielňa už budeme drahí, a my sa budeme čudovať, ako rastie nezamestnanosť…