To nie je kuvikanie, len pripomienka, aby sme nezabúdali, že nie každý zločin sa dá dokázať, i keď o páchateľovi nikto nepochybuje.
Platí však, že i keby sa raz komunikácia Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema ukázala nepoužiteľná ako dôkaz (napríklad v prípade, že na jej prelomenie boli použité postupy, ktoré nemožno pred súdom odhaliť a vysvetliť), nebude to ešte znamenať Kočnerovo víťazstvo. Ani pre neho, ani pre ľudí, ktorých si podľa jeho vlastných slov pestoval ako svoje užitočné opičky. Informácie získané z jeho mobilov môžu slúžiť, a podľa všetkého aj slúžia ako indície pri ďalšom vyšetrovaní.
I keby sa raz komunikácia Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema ukázala nepoužiteľná ako dôkaz, nebude to ešte znamenať Kočnerovo víťazstvo. Ani pre neho, ani pre ľudí, ktorých si podľa jeho vlastných slov pestoval ako svoje užitočné opičky. Informácie získané z jeho mobilov môžu slúžiť, a podľa všetkého aj slúžia ako indície pri ďalšom vyšetrovaní.
Textové správy medzi Kočnerom a bývalou štátnou tajomníčkou rezortu justície Monikou Jankovskou teda možno nebudú dôkazom pre súd. Isto však môžu slúžiť ako podklady na pátranie, aké úlohy pre Kočnera mohla Jankovská plniť najprv na súdoch a neskôr na ministerstve. Napríklad vtedy, keď mala úkolovať sudkyňu Zuzanu Maruniakovú, ktorá potom ku Kočnerovej spokojnosti „vyriešila“ prvý súd o podozrivej zmenke.
Inak povedané, Jankovskej tvrdenie, že textovky s Kočnerom sú jednoducho podvrh a basta, nepomôže proti otázkam mieriacim na podstatu. Je to podobné ako pri vyšetrovaní Gorily: jedna vec je, či je ten-ktorý prepis rozhovoru v spise pravdivý, druhá vec je to, či sa potom veci v realite odohrali tak, akoby pravdivý bol. Potom sa totiž už otázky nemusia sústrediť na to, čo kto kedy komu povedal, ale čo kto kedy urobil. Súd o zmenke smrdí, a podobných epizód z profesionálneho pôsobenia dotyčných je viac ako dosť na to, aby to všetko boli len reťaze kozmických náhod…
Na zistenie pravdy však musí byť najprv splnená jedna podmienka: Jankovská sa musí ocitnúť v pozícii, z ktorej na otázky jednoducho musí odpovedať a nemôže sa pritom skrývať za funkciu, zákon či talár. Návrh ministra Gábora Gála na disciplinárne stíhanie je nevyhnutným prvým krokom, aby sa tak mohlo naozaj stať. Právo na Jankovskej odpovede máme v dnešnej situácii všetci. Bez ohľadu na to, čo bude a čo nebude raz použité ako dôkaz na súde.
Zneužitie úradu je vždy nebezpečné a je pritom vcelku jedno, či sa to deje pre peniaze, alebo pre nejaké iné motívy. Ak sa to deje v justícii a trvá to pridlho, takéto podrývanie dôvery ľudí v spravodlivosť sa začne odrážať napríklad aj v agresivite, ktorá sa nebezpečne snaží ovládnuť verejný priestor u nás. Na takúto „spoločenskú zodpovednosť“ sudcov, pravdaže, nijaký konkrétny paragraf nie je. Na korupciu a zneužívanie funkcií však máme paragrafov dosť. Len ich využiť.