Rodičia chlapca boli zúfalí, pretože prvá operácia v Národnom ústave detských chorôb sa ukázala ako nedostatočná. Po zvážení iných pracovísk a odporúčaniach sa napokon rodičia rozhodli pre renomovaného neurochirurga Juraja Šteňa.
Ten súhlasil, trval však na prevoze chlapca na susednú kliniku pre dospelých. Ladislav Kužela, generálny riaditeľ detského ústavu, na ktorom prvá nevydarená operácia prebehla, trval na tom, že prevážanie pacienta je priveľmi riskantné. Do toho ministerka Kalavská Juraja Šteňa odvolala z pozície hlavného odborníka pre neurochirurgiu, pretože vo vybičovanej situácii vyhodnotila ako neetické, že na tlačovej konferencii ukázal snímky mozgu pacienta. Napokon sa ukázalo ešte aj to, že Neurochirurgickú kliniku LF UK a UNB dnes vedie Šteňov syn Andrej Šteňo, proti ktorému sa nedávno búrili zamestnanci. Zamotané. A čo pacient?
Pacient po celý ten čas len bezmocne čakal na nemocničnom lôžku v rozpoložení medzi nebom a zemou, pretože očividne bolo v tých chvíľach dôležitejšie „rokovať“, ako rýchlo konať spoločnou a sústredenou prácou pre pacienta a česť medicíny. Zodpovednosť operovať chlapca na seba Juraj Šteňo vzal, a vyhovel tak aj voľbe zúfalých rodičov. Nemohlo sa to však zaobísť bez toho kriku a pátosu? Pripomína to scénu z filmu Život Briana, v ktorej treba rýchlo konať, lebo hrdinovi ide o život. Jeho spolupútnici sa však najskôr rozhodnú všetko „dôkladne prerokovať“.