Štafetu preberá Kiska

, 11.10.2019 19:00

So železnou pravidelnosťou sa pri každých voľbách objaví nejaký nový „miláčik publika“, ktorému predpovedajú skvelú budúcnosť. Chvíľu sa vyhrieva na mediálnom výslní, buduje si imidž novej neošúchanej strany, ktorá prináša svieži vietor do politiky a už-už to vyzerá, že zasiahne zásadným spôsobom do politického diania. Po voľbách však bublina obvykle spľasne a príde kruté vytriezvenie.

Niektorí politológovia v tejto súvislosti hovoria o tzv. centristickom populizme. Špecifikom týchto subjektov je, že sa nesnažia získať voličov pohybujúcich sa na okraji politického spektra, ale na mobilizáciu využívajú skôr populistické apely útočiace na mainstream zo stredovej pozície. Touto taktikou sa im darí osloviť najmä mladých frustrovaných ľudí. Takto uspela SOP, ANO, ale aj SaS či OĽaNO. Zdá sa, akoby tieto centristické strany mali takmer nevyčerpateľný rezervoár voličov, ktorých dokážu vždy znovu a znovu osloviť.

Kým v minulých voľbách sa veľké nádeje vkladali do strany Sieť, teraz je najväčším „líblingom“ koalícia PS/Spolu. A hoci varovné hlasy pred štyrmi rokmi upozorňovali na to, že Sieť nemá dostatok pary na dvojciferný výtlak, ako to naznačovali predvolebné prieskumy, boli vnímané skôr ako neprajnosť. „Gazda“ Procházka sa síce tváril preukrutne ľudovo, no ľudia vycítili, že je to len maska, pod ktorou sa skrýva strojený technokrat. Sieť sa napokon horko-ťažko dostala do parlamentu a dnes si už na túto podenkovú stranu takmer nik nespomenie.

Ak doteraz progresívci dávali nereálne ponuky Kiskovi, teraz bude on „tvrdiť muziku“, keďže má oveľa väčšiu šancu osloviť neľavicový elektorát, najmä vo vidieckom prostredí, ktoré je pre PS/Spolu terra incognita. Karta sa obrátila.

Povedať v tomto okamihu nahlas, keď je PS vo veľkom „hype“, že tzv. mestských liberálov, napriek ich mediálnej hlučnosti, jednoducho nie je toľko, aby mohli vážnejšie zamiešať karty, je priam kacírstvo. No stačí sa pozrieť do susedného Rakúska, kde ich partnerská strana NEOS priam oslavovala, keď získala 8 %, aký je maximálny výtlak liberálov.

Politického realistu preto neprekvapí, že po fáze, keď PS/Spolu rástla, prišiel pád. Po Trubanovej drogovej afére sa ani nič iné čakať nedalo. Navyše aj bez tohto excesu by progresívcom išli percentá dole, lebo Truban jednoducho nie je dostatočne ľudový líder, aby dokázal osloviť širšie publikum, a témami ako sabbatical a pod. (Čo to je? vŕta ľudom v hlave) iba posilňuje svoj „umelohmotný imidž“ a odtrhnutosť od každodenných problémov ľudí.

Podobne je na tom aj Miroslav Beblavý, kde ambície presahujú reálny politický výkon. Nik mu nemôže uprieť jeho erudovanosť v odborných témach, no nedostatok politického taktu, ktorý predviedol nedávno, keď vyzval Andreja Kisku, a to priamo na zakladajúcom sneme strany Za ľudí (!), aby sa spojili do koalície, argumentujúc prieskumom, je ukážkou, že na politického lídra nedozrel a asi ním ani nikdy nebude.

Naopak, ak doteraz progresívci dávali nereálne ponuky Kiskovi, teraz bude on „tvrdiť muziku“, keďže má oveľa väčšiu šancu osloviť neľavicový elektorát, najmä vo vidieckom prostredí, ktoré je pre PS/Spolu terra incognita. Karta sa obrátila.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Progresívne Slovensko-Spolu #Miroslav Beblavý #Michal Truban #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku