Štátny rozpočet: Kamenický verzus Mikloš

, 14.10.2019 19:00

Prvá Ficova vláda v roku 2010 odovzdávala pred voľbami krajinu s osempercentným deficitom verejných financií. Išlo o dôsledok krízy a logického politického správania vlády, ktorá pred voľbami nešla do drastických úsporných balíčkov, ale nechala to na ďalší kabinet.

Po voľbách krajinu prevzal Radičovej kabinet s ministrom financií Ivanom Miklošom, ktorý zvýšil takmer všetky spotrebné dane, aby deficit dostal do normálnych koľají a Slovensko sa nevydalo gréckou cestou.

Po páde vlády Ivety Radičovej v konsolidácii verejných financií opäť pokračoval Robert Fico, za ktorého rástli dane pre veľké firmy, banky, poisťovne či ľudí s vyššími príjmami. Deficit sa dostal do normálu a nebyť aktuálnych ekonomických otrasov vo svete, schodok by bol nulový.

Keďže rast hospodárstva sa znížil, súčasná vláda mala pred voľbami na výber dve cesty. Buď by priznala vyšší schodok, alebo by ustúpila od plánovaných sociálnych opatrení v podobe zníženia daní pre zamestnancov, rastu dôchodkov, valorizácie platov štátnych zamestnancov či zvýšenia príjmov pre matky. Kabinet si logicky vybral prvú možnosť. Len politický blázon by pred voľbami siahal po drastických úsporách v rozpočte, ktoré by pocítilo obyvateľstvo.

Rozpočet ťaží z toho, že vo svete nedochádza zatiaľ k hospodárskej kríze, a tak sa dá oprávnene predpokladať, že súčasné pribrzdenie ekonomiky je iba krátkodobé.

Naplánovaný polpercentný deficit nie je nič dramatické. Minister financií Ladislav Kamenický vie, že bremeno nechal na svojho nástupcu, ktorý by mal vzísť v závislosti od výsledku februárových volieb. Zároveň si Kamenický zachoval akú-takú pozíciu, keďže údaje v rozpočte sú ešte realistické.

Rozpočet ťaží z toho, že vo svete nedochádza zatiaľ k hospodárskej kríze, a tak sa dá oprávnene predpokladať, že súčasné pribrzdenie ekonomiky je iba krátkodobé. Je reálne si to myslieť najmä preto, že Európska centrálna banka drží a mieni držať úroky pri nulových úrovniach ešte počas najbližších rokov. To dáva vláde priestor na lacné financovanie dlhov a bolo by politicky, ale aj ekonomicky naivné tento priestor nevyužiť.

Problémom štátu však spočíva v tom, že dobré veci sa dejú nárazovo a zlé idú ďalej zotrvačnosťou. Zamestnávať v súčasnosti, keď je na trhu naozaj nedostatok pracovníkov, v štátnej správe takmer pol milióna zamestnancov, je naozaj príliš. Zamestnancom štátu treba zvyšovať platy, no zároveň ich treba redukovať. Ak to nejde po dobrom, malo by to ísť po zlom, preto je v tomto smere dobré, že rozpočet neumožňuje jednorazové dofinancovanie niektorých kapitol.

Rozpočet na rok 2020 pridáva zdravotníctvu a školstvu, ale aj tak práve tieto kapitoly zostanú jeho slabinou. Už len udržať zdravotníctvo v takom stave, ako je dnes, je, zdá sa, pre štát nadľudská úloha. Nehovoriac o školstve, kde ľudia na úvod roka suplujú štát a platia veľké sumy za to, aby mohli deti „bezplatne“ študovať.

Riešiť všetky výzvy v zdravotníctve, školstve, no i v doprave sa však nedá bez dodatočných zdrojov. A tie sa môžu dosiahnuť úsporami alebo rastom daní. Tento rébus však už bude na ďalšej vláde, ktorá nebude môcť vyskakovať, že preberie po tej súčasnej plnú špajzu, ale zase rozhodne nebude vstupovať na mínové pole.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#štátny rozpočet #sociálne balíčky #Ladislav Kamenický #konsolidácia verejných financií #Ivan Mikloš #hospodárska kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku