Ak „pondelková“ nahrávka medzi Kočnerom a Trnkom bola len akýmsi predjedlom, tak 39-hodinový audiozáznam Gorila je už riadna „chuťovečka“ pre fajnšmekrov. V podstate však potvrdzuje len to, čo je roky známe.
Robert Fico zavelil do protiútoku. Zverejnil video, v ktorom vysvetľuje, že Smer nemá s Gorilou nič spoločné a zopakoval staré známe tvrdenie, že Gorila „je obludná kauza druhej Dzurindovej vlády, teda slovenskej pravice v rokoch 2002 – 2006. Išlo v nej o provízie z privatizácie strategických podnikov a kupovanie poslancov predovšetkým v prospech finančnej skupiny Penta“.
Samotná nahrávka to len potvrdzuje. A hoci Ficovi kritici sa mu za každú cenu snažia nasadiť osliu hlavu, v skutočnosti upozorňujú na smietku v cudzom oku, hoci brvno v tomto vlastnom nevidia…
Ak je audiozáznam Gorily autentický, tak najväčšia vina Roberta Fica spočíva v tom, že do bytu na Vazovovej ulici vôbec šiel, pretože z prepisu rozhovoru, v ktorom debatuje so šéfom vplyvnej finančnej skupiny, nevyplýva nič, čo by ho usvedčovalo z korupčného správania.
Dzurinda, Mikloš, Malchárek a spol. už svoju daň za Gorilu zaplatili a sú na politickom dôchodku. Lenže stačí to? Aj keby kvôli tomuto paktovaniu skončila v politike celá politická trieda, kým táto kauza nebude mať aj trestnoprávnu dohru, spravodlivosti nebude učinené zadosť.
Naopak, informácia, že spustil v Smere „čistiace procesy“ a človeka, ktorý „vyberal peniaze v mene strany“, vyhodil z kandidátky, vyznieva skôr v jeho prospech. A pri počúvaní dialógu, v ktorom sa pýta, či mu môže uškodiť, že „stískal nejakú babu na letisku“, sa človek len pousmeje, lebo vie, ako na podobné avantúry politikov reagujú voliči.
Jeho problém tkvie azda iba v tom, že teraz sa už nemôže tváriť, že žiadna Gorila neexistuje. Napriek tomu, že sa celé roky vyhýbal priamej odpovedi na otázku, či v byte na Vazovovej ulici bol, teraz, keď existuje rukolapný dôkaz, sa len ťažko môže tváriť, že tam nikdy nebol.
Problém nie je ani tak to, o čom sa tam hovorilo, ako skôr to, že sa medzi štyrmi očami stretol so šéfom finančnej skupiny, ktorá má prsty v privatizácii elektrární, letiska, zdravotníctva atď. ešte z čias Dzurindovej vlády, čo poškodzuje Ficov imidž ľudového tribúna.
A keďže zo všetkých spomínaných osôb v Gorile je posledný aktívne pôsobiaci politik, pozornosť sa, prirodzene, sústreďuje na neho. Dzurinda, Mikloš, Malchárek a spol. už svoju daň zaplatili a sú na politickom dôchodku. Lenže stačí to? Aj keby kvôli tomuto paktovaniu skončila v politike celá politická trieda, kým táto kauza nebude mať aj trestnoprávnu dohru, spravodlivosti nebude učinené zadosť.
Na celej Gorile je však najdesivejšie to, že finančných žralokov síce nik nevolil, a preto nemajú ani žiadnu legitimitu, no napriek tomu sa rôznymi pokútnymi spôsobmi pokúšajú ovplyvňovať chod štátu.