Trochu menšia Veľká Británia

, 17.10.2019 19:00

„Máme dohodu!“ oznámil Jean-Claude Juncker natešene celému svetu. Z toho, že Veľká Británia a EÚ sa konečne dohodli na podobe brexitu, majú veľkú radosť nepochybne všetci, nielen vyjednávači a politici, ktorí sa na rokovaniach podieľali. Otázkou však zostáva, na čo bol dobrý triapolročný maratón rokovaní a odkladov, keď napokon Briti akceptovali to, čo im od začiatku ponúkala únia...

Chceli ukázať, že hrdý Albión nikdy nepodľahne diktátu Bruselu? Že Briti len tak ľahko nepredajú svoju kožu? Alebo čo vlastne? Británia bola vždy považovaná za kolísku racionality, no hľadať akúkoľvek racionalitu v tom, čo predvádzali predstavitelia Londýna v uplynulých mesiacoch, nemá zmysel.

Kompromis spočíva v tom, že „zelený ostrov“ zostane naďalej bez hraničných a colných kontrol, pričom kontroly budú prebiehať v Írskom mori medzi Severným Írskom a zvyškom Británie.

Znamená to však, že Veľká Británia stratí časť právomocí nad vlastným územím a bude tak o čosi menšou Britániou. Je zaujímavé, že to, čo Boris Johnson ešte nedávno prezentoval ako absolútne neprijateľný krok: „žiadna britská konzervatívna vláda by takúto dohodu nikdy nemohla prijať“, teraz označuje za „skvelú novú dohodu“.

A čerešničkou na torte je to, že jeho predchodkyňu Theresu Mayovú, ktorá na takýto návrh reagovala slovami „žiadny britský premiér by s niečím takým nikdy nemohol súhlasiť", Johnson odstavil ako príliš „mäkkú“.

Nuž, ľudia menia názory a nebolo by to prvý, ani poslednýkrát, keď nejaký politik zrazu otočil o 180 stupňov. No keď tak urobil, hralo mu to do karát a mal pravdepodobne jasno v tom, prečo to robí, a najmä, čo bude nasledovať.

Je zaujímavé, že to, čo Boris Johnson ešte nedávno prezentoval ako absolútne neprijateľný krok: „žiadna britská konzervatívna vláda by takúto dohodu nikdy nemohla prijať“, teraz označuje za „skvelú novú dohodu“.

Lenže Johnson si nemôže byť istý tým, že za takúto dohodu zdvihnú ruky aj poslanci severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP), bez ktorých nemá v parlamente väčšinu. Teoreticky, podobne ako na Slovensku, mohol by sa ich pokúsiť podplatiť. Ale v situácii, keď mu zo strany odišlo 21 poslancov, hľadať peniaze na úplatky pre celkovo 31 zákonodarcov, by bol predsa len veľmi drahý špás…

Znamená to, že by musel presvedčiť nejakých rebelov z radov opozičných labouristov. Táto misia nie je úplne nemožná, no je iba ťažko splniteľná. Jednak líder opozičnej Labouristickej strany vyzval svojich poslancov, aby odmietli návrh dohody o brexite, a potom – Jeremy Corbyn by si želal skôr pád konzervatívnej vlády a vypísanie predčasných volieb.

A možno je to zo strany Johnsona len kalkul, ako si „zachovať tvár“ pred Bruselom, no v skutočnosti ráta s tým, že britský parlament dohodu neodsúhlasí a ak by po 19. októbri odmietol EÚ požiadať o odklad, nasledovať by mohol tvrdý brexit. Šéf Downing Street 10, ktorý pre euroskeptikov predstavoval akéhosi svätého Borisa, by tak iba posilnil svoju euroskeptickú aureolu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Veľká Británia #Jean-Claude Juncker #EÚ #Brexit #Boris Johnson
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku