Myslieť si, že každé spájanie v politike prinesie automaticky synergický efekt, je veľký omyl, najmä vtedy, keď voliči nie sú pevne ukotvení k nejakému subjektu a v podstate ani nemajú potrebu voliť nejakú veľkú pravicovú stranu (čo je aj prípad Slovenska). To, že sa v minulosti Robertovi Ficovi podarilo „povysávať“ všetko naľavo od stredu, ešte neznamená, že tento model možno mechanicky prenášať aj na pravicovú časť spektra.
Synergia v politike funguje vtedy, ak je konečný výsledok vyšší ako súčet jednotlivých strán. V situácii, keď sú voliči prelietaví a jednotlivé opozičné strany sa kanibalizujú navzájom bez toho, aby dokázali k sebe pritiahnuť elektorát Smeru, respektíve akýchkoľvek nových voličov, len ťažko sa dá očakávať, že by k nejakému synergickému efektu mohlo dôjsť.
Na druhej strane argument Andreja Kisku, že si dali urobiť prieskum a 33 percent voličov Za ľudí koalíciu s PS/Spolu odmietlo, zaváňa alibizmom. Jednak viac ako polovica voličov dala takémuto projektu zelenú, no a zabudol dodať, že ak by sa PS, Spolu a Za ľudí spojili, tak by sa podľa iného prieskumu agentúry Focus dotiahli na Smer. Ako trojkoalícia by získali 21,7 percenta.
Myslieť si, že každé spájanie v politike prinesie automaticky synergický efekt, je veľký omyl, najmä vtedy, keď voliči nie sú pevne ukotvení k nejakému subjektu a v podstate ani nemajú potrebu voliť nejakú veľkú pravicovú stranu.
Samozrejme, ani to ešte nezaručuje, že by boli schopní vládnuť, lebo bez koaličných partnerov by sa nezaobišli. Kiska prejavil nebývalý útlocit, keď sa vyjadril, že trojkoalícia by ohrozila najbližších partnerov. Faktom je, že OĽaNO, SaS aj KDH sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti a pri prepadnutí ich hlasov by sa poľahky mohol zopakovať scenár z roku 1992, keď prepadlo takmer 20 percent hlasov, čo umožnilo HZDS pohodlne vládnuť.
Lenže omietnuť trojkoalíciu a vzápätí prísť s projektom veľkej koalície, je iba pokusom ako nebyť za zlého, ktorý odmieta spájanie opozície. Tzv. Blok zmeny je nereálny, a predstava, že by pod jednou strechou boli spolu s Kiskom aj Kollár a Matovič, by mnohých voličov skôr odradila než pritiahla k volebným urnám.
Projekt „Všetci proti Ficovi“ by mohol fungovať, len za predpokladu, že všetci by tomuto cieľu podriadili svoje parciálne záujmy a zároveň by naozaj boli odhodlaní nejsť do koalície so Smerom. Napriek plamenným vyhláseniam však za to nik nedá ruku do ohňa. Ani Kiska, ktorý v uplynulých rokoch vystupoval ako úhlavný nepriateľ Roberta Fica.
Jednoducho v situácii, keď kiskovcom preferencie rastú, že už majú skoro toľko percent ako trubanovci a beblaví spolu, to v centrále Za ľudí vyhodnotili tak, že by bolo kontraproduktívne spájať sa, keď sú vo fáze rastu. Pretože ak by nastúpený trend pokračoval, čoskoro budú oni rozdávať karty.
Tak či onak, najpodstatnejšie bude, čo nastane po voľbách – či opozičné strany dokážu vytvoriť vládu. No ešte dôležitejšie bude, či budú schopné spolupracovať a hľadať kompromisy, alebo pôjdu jeden čihy a druhý hota, ako v rokoch 2010 a 2011.