Truban - hrobár liberálnych nádejí

Po tom, čo dal Andrej Kiska progresívcom košom, zaradili spiatočku a z PS/Spolu sa ozýva volanie: Späť ku koreňom! To je však zásadný omyl, pretože tá krajina, v ktorej ešte pred pár mesiacmi dominovali, už neexistuje.

27.10.2019 20:00
debata (60)

Opozičný volič nemal v predchádzajúcich voľbách príliš na výber – mohol si vybrať medzi starou gardou SaS, OĽaNO a spol. alebo „novými“ politikmi z PS/Spolu. To, že sa im podaril husársky kúsok a obe voľby vyhrali, súvisí s istým špecifikom prezidentských volieb a eurovolieb, kde sa v prvom prípade volí väčšinovo a v druhom bola taká nízka účasť (22,74 %), že z výsledkov nie je možné urobiť žiadne uzávery. Dá sa jedine predikovať, že ak by bola v parlamentných voľbách účasť rovnaká ako pred tromi rokmi (59,82 %), tak tých 198-tisíc hlasov, ktoré PS/Spolu získali v eurovoľbách, by predstavovali zhruba 7 či 8 percent.

Teraz, keď sa však diapazón možností rozšíril a volič má možnosť vybrať si zo širšej ponuky, tak volí to, čo je jeho srdcu najbližšie. A ako ukazujú aktuálne prieskumy – progresívci sú to stále menej a menej.

Kde sa stala chyba? PS sa podarilo povysávať takmer všetkých „ľavých liberálov“ (vzor Poliačik), ktorí však predstavujú iba malý segment politického trhu, pričom ich ďalšie možnosti rastu sú značne limitované.

Samotný apel na potrebu zmeny nestačí, voličom treba niečo ponúknuť, a najmä treba to vedieť aj predať. Tu sa progresívci zasekli. Niežeby to, čo oni ponúkajú, nebolo lákavé. Lenže môžete mať aj ten najlepší produkt na svete, no ak ho nedokážete predať, tak máte jednoducho smolu…

A Michal Truban nielenže nedokáže presvedčiť váhajúceho voliča, ale on odradí ešte aj toho, kto PS/Spolu vnímal ako jedinú schodnú alternatívu. Nájsť skutočných lídrov, ktorí majú charizmu, je v dnešných časoch veľmi ťažké. V prípade Trubana o charizme nemôže byť ani reč, lenže on nie je ani líder, je to skôr hrobár nádejí PS na slušný výsledok. Jednoducho na to nemá a čím skôr sa ho v PS zbavia, tým lepšie pre nich.

Slovensko stále žije „chlebovými témami“. Ľudia chápu, čo je to 13. dôchodok, chápu, keď sa zvýši minimálna mzda. Ak im však niekto nemá čo ponúknuť, resp. to nevie, nemôže sa čudovať, že ho nevolia. Preto skutočný „bod zlomu“ nastane, keď sa PS/Spolu dostanú na jednociferný výsledok.

Rovnako nepochopiteľné sú však aj myšlienkové pochody Miroslava Beblavého (Spolu), ktorý pred pár dňami vyhlásil, že chce otázku registrovaných partnerstiev vyriešiť v prvom roku budúcej vlády, ktorej súčasťou chce byť po voľbách vo februári 2020. Tomu sa povie ísť s bubnom na zajace! Ak to nechápe taký ostrieľaný politický harcovník ako on, možno by mu mohol pošepnúť Ivan Štefunko, že ísť s takýmto kontroverznými témami do volieb sa rovná samovražde (pozri voľby v roku 2002 a legalizácia marihuany, ktorú presadzovalo SDA).

Slovensko stále žije „chlebovými témami“. Ľudia chápu, čo je to 13. dôchodok, chápu, keď sa zvýši minimálna mzda alebo keď dostanú 100-eurový príspevok na začiatku školského roka. Ak im však niekto nemá čo ponúknuť, resp. to nevie, nemôže sa čudovať, že ho nevolia. Preto skutočný „bod zlomu“ nastane, keď sa PS/Spolu dostanú na jednociferný výsledok.

© Autorské práva vyhradené

60 debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Beblavý #Andrej Kiska #Michal Truban