Národniari majú na ČSR veľmi kritický názor, slotovci sa v minulosti utiekali skôr k 14. marcu 1939, keď ľudácky snem vyhlásil Slovenský štát. Možno nová republika mala ďaleko od dokonalosti, no v medzivojnovom období bola tým najlepším zriadením, čo v strednej Európe existovalo.
Časť opozície vlani zase trvala na tom, aby sa sviatkom stal 28. október. Martinskú Deklaráciu slovenského národa z 30. októbra 1918 neprávom marginalizovala. Pritom od štúrovských čias išlo o prvý rázny a úspešný politický akt prijatý elitou nášho národa samostatne, bez zásahov či pomoci „zvonka“. Proti akémukoľvek ďalšiemu dňu pracovného voľna úzkostlivo protestovali zamestnávatelia.
Napokon za jednorazové čudo hlasovalo v Národnej rade 96 poslancov, teda viac ako ústavná väčšina. Žiaci sa síce tešili, že nemuseli ísť v utorok do školy, ale bolo jasné, že sa iba časovo odsunul definitívny verdikt o tom, aby sa udalostiam z konca októbra 1918, ktoré rozhodli o bytí či nebytí slovenského národa, zabezpečil aj dôstojný legislatívny rámec. Už len preto, lebo ten získali aj menej dôležité predely našich dejín, o množstve cirkevných sviatkov ani nehovoriac.
Kým včera vyvrcholili oslavy 101. výročia založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov na Pražskom hrade udeľovaním vyznamenaní (jedno dostal aj bývalý prezident SR Rudolf Schuster), v Bratislave sa politici sporili, či by u nás mal byť štátnym sviatkom 28., alebo 30. október. Hádam sa do 150. narodenín ČSR konečne dohodnú.