Berlínsky múr a my

08.11.2019 18:00

Keby 9. novembra 1989 nepadol v Berlíne múr, nevzniklo by samostatné Slovensko. Prinajmenšom nie tak rýchlo a zahraničnopoliticky bezproblémovo.

Berlínsky múr bol účelový, ale ihneď sa stal opovrhovaným symbolom 20. storočia. Symbolizoval rozdelené Nemecko (hoci dva nemecké štáty boli vytvorené už 1949), rozorvanú Európu a železnú oponu (hoci tá sa spustila už po Jalte 1945) a prejav mocenskej tuposti (tá je, žiaľ, večná).

Múr istotne nebol iba nemeckou záležitosťou, ale postavili ho aj zborili Nemci. Jeho pád nik vo svete neľutoval, aj keď ďalšie kroky sa už neprijímali s rovnakým nadšením. Niektorí v nich nevideli zjednotenie, ale anexiu NDR. Zaznievali obavy, že reunifikácia, najmä ak bude prirýchla, narazí na výhrady Moskvy a Paríža.

V júni 1989 kancelár Helmut Kohl pozval do Bonnu Michaila Gorbačova a po večeri, hľadiac na Rýn, konštatoval: „Nemôžete zastaviť Rýn. Postavte, koľko chcete priehrad, voda bude ďalej tiecť. Rovnako nedokážete zabrániť nemeckému zjednoteniu.“ V januári 1990 François Mitterrand povedal Kohlovi krásnu vetu: „Ocitli sme sa v šťastných nečasoch, nie sme už v neznesiteľne pokojnom usporiadaní posledných štyridsiatich rokov.“ Partneri signalizovali súhlas so zjednotením.

Nemecké zjednotenie a slovenská samostatnosť majú niektoré spoločné gény. Vymyslená téza o dvoch nemeckých národoch pripomína koncepciu jedného československého národa: obe ignorovali realitu. Vôľa národov je v štátoprávnych veciach rozhodujúca, lenže vonkajšie prostredie býva tiež dôležité.

Nemecko i Slovensko dokázali využiť priaznivé medzinárodné momentum, každý po svojom, ale historicky v rovnakom smere. Ten pomenoval nemecký minister zahraničia Hans-Dietrich Genscher takto: „Našou budúcnosťou je Európa – žiadnu inú budúcnosť nemáme.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Michail Gorbačov #Helmut Kohl #Hans-Dietrich Genscher #Berlínsky múr #1989
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku