Stačí jediný pohľad. Sociológovia vysvetľujú, že slogany fungujú o to účinnejšie, o čo väčšiu emóciu vyvolávajú. O ľudskej inteligencii to neprezrádza nič lichotivé. Tí, čo sú v politike (zámerne nehovorím o politikoch, tí už vyhynuli), budú radšej podprahovo provokovať už aj tak vyhrotené napätie a od voliča budú očakávať všetko iné, len nie to, aby triezvo premýšľal.
Spochybňovanie triezveho úsudku prezentuje aj šéf hnutia Sme rodina, ktorý vraj myslí „srdcom“. Srdiečkom a rodinou sa, pravdaže, zaštiťuje už tradične takmer každá strana, či už chce zdôrazniť svoje sociálne, či „rodoľubné“ ambície. A tak koaličný Smer, z ktorého onehdá hlásanej sociálno-demokratickej politiky neostalo takmer nič, šupne na svoj bilbord niekoľko generácií rodiny, pre ktorú vraj ochráni sociálny štát. Čerthovie, prečo to tak nebolo doteraz.
Nesklamal takmer nik, ale pravdaže, najväčšmi zabodoval ornament z dielne SNS. Vôbec nie preto, že pochádza z Moravy, na tom predsa pramálo záleží. Bojovníci, ktorí „vzišli z národa“, tentoraz už nejdú brániť Boha, ale „rodinu“. Pravdaže, takými inkvizičnými kliešťami, že nik, kto si chce zachovať ľudskú integritu, na tejto piadi zeme po voľbách nevydrží ani minútu.
Skrátka a dobre, sme v poriadnej… Kto neverí, nech sa mrkne na bilbordy.