Takýto ostrý výpad na adresu Severoatlantickej aliancie len pár týždňov pred jej londýnskym summitom, kde si lídri členských krajín pripomenú 70. výročie vzniku vojenského zväzku, ktorý pomohol Západu vyhrať studenú vojnu so Sovietskym zväzom, musel nesmierne potešiť Moskvu.
Nik nehovorí, že situácia je ideálna. Trump spochybňuje zmysel NATO už dlho a v Pobaltí tŕpnu, či svoje vyhrážky náhodou nenaplní. Ako sa však ukazuje, jedna vec sú jeho rétorické výpady a niečo iné je prax, kde v skutočnosti posilňuje vojenskú prítomnosť v Poľsku a Pobaltí.
Paríž mal vždy tendenciu zjednotiť Európu vylúčením Spojených štátov. Ak by však chcel prebrať ich úlohu, najprv by musel presvedčiť svojich partnerov, že je dôveryhodnejší ako Washington.
Problematická je aj úloha Nemecka. Ekonomický obor na hlinených nohách vajatá, lebo s nasadením svojich vojakov v zahraničí má stále problém. Rovnako ambivalentne sa správa aj vo vzťahu k Rusku. A to, čo momentálne predvádzajú Spojené štáty a Turecko v Sýrii, keď jedni zradili svojich najvernejších spojencov v boji proti tzv. Islamskému štátu a umožnili tým druhým, aby si z Kurdov urobili ľahké terče, rozhodne nevyzerá ako strategická koordinácia dvoch aliančných partnerov. Je to skôr fraška.
Napriek tomu všetkému, treba Macronovi pripomenúť, že podkopávanie autority NATO je obrovská chyba. Aj v tomto prípade platí: mlčať je zlato. „Bez Spojených štátov nebudú Nemecko ani Európa schopné účinne sa brániť,“ odkázal mu nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas (sám člen ľavicovej SPD!). Hlavným cieľom aliancie je teritoriálna obrana územia jej členov. A tú si NATO plní.
Podľa Macrona sa krajiny EÚ po nástupe Trumpa k moci už nemôžu spoliehať na Spojené štáty a musia posilniť vlastnú obranyschopnosť, nezávisle od NATO. Macron, sa však mýli, keď tvrdí, že Trump je prvý americký prezident, ktorý „nezdieľa našu ideu európskeho projektu“. V skutočnosti väčšina šéfov Bieleho domu nikdy nezdieľala francúzsku ideu európskeho projektu – pretože Paríž mal vždy tendenciu zjednotiť Európu vylúčením Spojených štátov. Ak by však chcel prebrať ich úlohu, najprv by musel presvedčiť svojich partnerov, že je dôveryhodnejší ako Washington.
Francúzsko tak dlhodobo pripomína naštvaného zamestnanca, ktorý chce dať výpoveď a osamostatniť sa. Neznáša svojho mocnejšieho kolegu (USA), no neuvedomuje si pritom, že každý špás niečo stojí. Možno si myslí, že tak ako vždy to zaplatia Nemci. No tí napriek svojmu váhavému postoju majú v jednej veci jasno: garantom bezpečnosti v Európe sú Spojené štáty.
Aliancia bola vytvorená v roku 1949 ako „štít proti agresii“, a tak by to malo aj zostať, pretože oslabovanie transatlantickej spolupráce nie je v záujme Európy.