Od paktu k patu

, 12.11.2019 19:00

Vždy je jednoduchšie byť proti niečomu ako za niečo. Opäť sa to potvrdilo pri pondelkovom rozšírení opozičného paktu o neútočení, ku ktorému na podnet kiskovcov pridali aj klauzulu Nie so Smerom.

Ostentatívne vymedzovanie sa proti Smeru patrí k povinnej jazde opozičných subjektov. Hoci určite pomáha mobilizovať ich voličské jadro, ktoré je tvrdo antismerácke, je otázne, nakoľko bude takáto stratégia účinná aj na prilákanie iných voličov. Zatiaľ sa ukazuje, že veľmi nezaberá a opozičné subjekty sa iba „kanibalizujú“ medzi sebou navzájom.

V súčasnej situácii, keď existujú tri bloky: koalícia – opozícia – antisystém spolu s politickými exotmi (Igor Matovič a Boris Kollár), vylučovanie spolupráce s niekým nemá veľký zmysel, lebo jednoducho matematika nepustí.

Ak si zoberieme aktuálny prieskum agentúry Focus: 11,7¤% (PS/Spolu) + 10,6¤% (Za ľudí) + 5,7 % (KDH) + 5 % (SaS), tak tento blok má šancu získať 33 %. A to na zostavenie vlády nestačí. Povedzme, že s kotlebovcami naozaj nepôjdu do koalície, no potom zostáva už len alternatíva tichej podpory od OĽaNO a Sme rodina. No a visieť na šnúrke od Matovičových a Kollárových gatí tiež nie je žiadna výhra.

Antisystémové strany spolu s „politickými exotmi“ majú v rukách blokačnú menšinu, ktorá znemožňuje vytvorenie čisto koaličnej alebo čisto opozičnej vlády.

Nehovoriac o tom, že v súčasnosti, keď sa na hranici zvoliteľnosti pohybujú SaS, OĽaNO aj KDH, nemožno vylúčiť, že sa do parlamentu nedostanú a ich hlasy prepadnú.

Antisystémové strany spolu s „politickými exotmi“ majú v rukách blokačnú menšinu, ktorá znemožňuje vytvorenie vlády čisto zo súčasných koaličných alebo čisto opozičných subjektov. Hoci kotlebovci donedávna spojenectvo so Štefanom Harabinom – „trójskym koňom na národnej scéne“ – odmietali, avizované rokovanie medzi Kotlebom a Harabinom neveští nič dobré.

Mohlo by tak vzniknúť spojenectvo, ktoré má obrovský potenciál. Harabin a Kotleba v prezidentských voľbách oslovili spolu viac ako 530-tisíc voličov, čo by dvojzáprahu ĽS NS – Vlasť mohlo teoreticky priniesť 20–25¤% hlasov. A tu sa už končí každá „sranda“.

Paralely vždy trochu pokrivkávajú, no politický vývoj v Španielsku, kde za uplynulé štyri roky ľudia išli na voľby štyrikrát, by mal byť pre nás dostatočným varovaním. Zhodou okolností aj tam líder liberálnej strany Občania (Ciudadanos) Albert Rivera vyhlasoval, že chce od moci odstaviť ľavicu a po aprílových voľbách odmietol spoluprácu so socialistami v nádeji, že si v ďalších predčasných voľbách polepší. Lenže svojou spoluprácou s extrémnou pravicou na regionálnej úrovni dosiahol pravý opak. Jeho strana zaznamenala volebný debakel, naopak, posilnil sa pravý a ľavý extrém a Rivera napokon odstúpil.

Kto nedokáže prekročiť hranice svojho ega, nemá v politike čo hľadať. Ak zvíťazí takáto samoľúbosť aj u našich politikov, tak od paktu bude len krôčik k patu. Budeme sa potácať od jedných predčasných volieb k druhým. Preto treba byť opatrný, keď niekto sľubuje zásadnú zmenu. Vedľajšie účinky „páchania dobra“ môžu byť nedozerné.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vlasť #Štefan Harabin #pakt o neútočení #opozícia #ĽS NS #koalícia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku