Bez neho sa už zaobišiel o tri roky, posmelený totálnym rozvratom sovietskej ríše v knihe Koniec dejín a posledný človek. Nemyslel tým, že história zamrzne, ale že už sa nebude vyvíjať po špirále, nad svetom večne zavládne liberálna demokracia.
Napokon ho história dobehla, a nielen jeho. No kým Fukuyama už prehodnocuje svoju teóriu, ostatní sa ešte vezú po ceste, ktorá však nevedie do kozmopolitného raja. Dejiny sa skôr zrýchľujú a ekonomika, najmä keď nefunguje tak, ako by sme si priali, ich posúva, žiaľ, nebezpečným smerom.
Dnes už neznie otázka, či príde, alebo nepríde globálna recesia, ale aká bude hlboká a či neprerastie do hospodárskej krízy, akú sme nedávno zažili. Teraz ale nemusí ísť ani tak o percentá poklesu HDP, ktoré sa zatiaľ nepredpokladajú také výrazné ako pred desiatimi rokmi.
Viac sú na vážkach politické dôsledky, všeobecná strata dôvery ľudí voči súčasnému spoločenskému a svetovému systému. Do popredia sa derú populistickí a extrémistickí lídri, ktorí spolu so skepsou šíria šovinistické nálady. Výnimkou nie je ani Nemecko, najväčší ekonomický partner Slovenska.
Ak si k tomu pripočítame súčasného prezidenta USA, ktorého rozhodnutia sa dajú dopredu ťažko odhadnúť, britského premiéra s nekonečným príbehom o brexite a neefektívny boj za pribrzdenie klimatických zmien, tak tu sotva bude ktosi sršať optimizmom. Keď príde na lámanie chleba, tak i medzinárodná koordinácia krajín pôjde bokom. Dejiny sa nekončia, začína sa ich nová kapitola.