Je dôležité vedieť, či sa minú stámilióny eur navyše, keďže gazdovanie napokon pocíti bežný občan. Deficit raz bude treba zaplatiť, napríklad zvyšením daní.
Takže ako je to s rokom 2020? Bude volebný a vo voľbách ide o veľa. To je prvá dôležitá indícia, no nikoho neospravedlňuje. Vláda môže na konci volebného obdobia rozdávať, ak má z čoho. Dosluhujúca zostava Smeru, Mosta-Híd a SNS ponúka voličom štedrý sociálny balík, a to pri naplánovanom „baťovsky“ vyčíslenom deficite 0,49 percenta HDP, čo by bolo chvályhodné.
Lenže rozpočtová rada zostavená z nezávislých expertov, ktorí v minulosti už nejaký ten rozpočet naplánovali, hovorí, že vláda zabudla na riziká, ktoré môžu deficit v roku 2020 poslať až na 1,8 percenta HDP.
Rezort financií kontruje, že rada preháňala a preháňa aj teraz. Naozaj? Na rok 2019 naplánoval takmer vyrovnaný deficit. Rada tvrdila, že pri rozpočtových cieľoch existujú v rokoch 2019 a 2020 ďalšie riziká na úrovni 0,6 HDP. Najmä v nedaňových príjmoch, hospodárení samospráv a zdravotníctve. Európska komisia napokon aktuálne odhaduje tohtoročný rozpočtový deficit Slovenska na 0,9 percenta HDP…
Vyšší minimálny dôchodok je šitý horúcou ihlou. Dá na jednu úroveň ľudí, ktorí pracovali veľa aj málo. Rozporné je plátať dieru väčším bankovým odvodom.
Lenže ani to ešte neznamená, že politika robí na ministerstve financií z ľudí štatistov, ktorí nechcú vedieť počítať, a že v Bruseli a v rozpočtovej rade sú zase skutoční géniovia. Deficit na tento rok je totiž vyšší predovšetkým pre slabší výkon ekonomiky. A pád výkonnosti slovenského hospodárstva až k jednopercentnému rastu nik na začiatku roka nepredpokladal. Zdravotníctvo možno bolo podfinancované, no rast zamestnanosti a platov znamenal odvody pre rezort navyše.
V každom prípade vo svete to nevyzerá na ekonomickú selanku, a to v budúcom roku pocíti slovenská ekonomika i štátna kasa. Striedmosť pri rozdávaní by tak na Úrade vlády, ktorý sídli v historickej budove Letného arcibiskupského paláca, bola na mieste. Najmä pokiaľ ide o drahé a populistické opatrenia.
Vyšší minimálny dôchodok je šitý horúcou ihlou. Dá na jednu úroveň ľudí, ktorí pracovali veľa aj málo. Rozporné je plátať dieru väčším bankovým odvodom. Nie preto, že by banky nemali prispievať viac do rozpočtu, no skôr preto, lebo tieto výdavky obratom v podobe poplatkov a sadzieb úrokov prenesú na bežných ľudí. Vláda tomu nezabráni, bojovať v súčasnosti s bankami je prakticky nemožné.
Naopak, zvýšenie rodičovského príspevku na 270 až 370 eur mesačne z terajších 220 eur je adresné a motivačné pre matky, ktoré pracovali. Zvýšenie dôchodkov i vianočných príspevkov a tiež odpustenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov je správne a primerané k životným podmienkam starších ľudí. Pokles daní pre menšie firmy aj DPH na vybrané potraviny môže pomôcť biznisu i ľuďom. Správne je tiež znížiť daň zo mzdy.
Bolo by rozumnejšie, keby sa v letnom paláci niektorých nedomyslených opatrení vzdali, aby zostalo viac peňazí na tie dobré.